Ak firmy nezareagujú na prebiehajúce zmeny, zajtra môžu skončiť

• K úspešnému podnikaniu nepotrebujete vždy jedinečný nápad, ale schopnosť prispôsobiť sa trhu a globálnym i lokálnym zmenám.
• Každá firma pritom čelí potrebe inovovať - a tu vzniká paradox. Inovácie môžu byť priebežné a konzervatívne, ale aj radikálne a riskantné.
• Existuje recept na to, aké inovácie sa oplatí robiť viac? Ktoré sú už príliš veľkým rizikom? Odpovede našiel C.M. Christensen v bestselleri „Dilema inovátora“.
• Kniha „Dilema inovátora“ v slovenskom preklade bude v predaji už aj u nás koncom roka 2021.

Clayton Magleby Christensen bol americký akademický a obchodný konzultant, ktorý vyvinul teóriu „rušivých inovácií“. Tá je považovaná za jednu najvplyvnejších podnikateľských myšlienok začiatku 21. storočia, uvádza o Christensenovi, ktorý zomrel začiatkom minulého roka, Wikipedia.

Jeho myšlienky a dielo spred takmer štvrť storočia je vysoko relevantné dodnes. Dokonca sa môže zdať, že práve dnes sú ešte aktuálnejšie, pretože firmy čelia hrozbe v podobe totálnej automatizácie výroby, rozsiahleho využívania umelej inteligencie či internetu vecí, ktorý má potenciál úplne zmeniť ako výrobu a vývoj, tak aj spotrebiteľské správanie. Jedno z najvýznamnejších diel autora má názov Dilema inovátora (v origináli The Innovator's Dilemma) a ide o knihu populárnu predovšetkým medzi podnikateľmi s vysokými ambíciami a cieľmi, ktoré presahujú priemer. Kniha už čoskoro príde aj náš trh v slovenskom preklade vďaka Nadácii United Philanthropy, ktorá minulý rok priniesla do predaja aj výnimočnú knihu Ako sa z krajiny tretieho sveta stala prvá: Príbeh o Singapure 1965-2000.

Prečo by ste si túto knihu mali kúpiť alebo ju venovať svojim priateľom, napríklad ako vianočný dar?

Foto: Dilema inovátora

Príklad z praxe

Riskantné alebo konzervatívne inovácie, trvalá udržateľnosť, eventuálne zisky z inovovania... znie to nudne. Pre bežného človeka je priam obťažujúce venovať pozornosť takýmto témam, lenže osobnosti, ktoré stoja za malými, strednými aj veľkými spoločnosťami, sú vnútornou motiváciou hnaní k tomu, aby svoj obchod zveľaďovali a udržiavali životaschopným nielen počas niekoľkých rokov. Konkurencia je pre nich výzvou, ktorej prekonávaním rastie celá spoločnosť. A títo ľudia princípy objasnené v knihe Dilema inovátora oceňujú. Problematika sa ich osobnostne týka. Vytvárať hodnoty znamená prekonať seba samého a vydolovať z ľudí to najlepšie nielen metaforicky, ale v každom ďalšom rozmere.

Pre nás ostatných, ktorí ešte potrebujeme vnútornú motiváciu objavovať a vzdelávať sa myšlienkami velikánov, existuje dobrý príklad od pána Li Weia, manažéra komercializácie technológií v singapurskej Agentúre pre vedu, technológie a výskum (A*STAR Singapore):

John je produktový špecialista v dobre etablovanej technologickej spoločnosti. Jeho spoločnosť je lídrom trhu už niekoľko desaťročí, ale jedného dňa Johnova firma skončí s podnikaním a on príde o svoju prácu. Za jediný rok spoločnosť stratila takmer všetkých zákazníkov - prešli ku konkurentovi, ktorý zákazníkom ponúkol prevratnú inováciu. John je, samozrejme, nešťastný, pretože jeho spoločnosť predsa nespravila nič zlé - dokonca priebežne svoju ponuku inovovala, a to aj na základe reálnej spätnej väzby od zákazníkov.

Čo si John neuvedomuje, existuje podstatný rozdiel medzi udržiavacími a prevratnými inováciami. Jeden aj druhý typ inovácií je nesmierne dôležitý, ale zatiaľ čo tie udržiavacie sú obyčajne konzervatívnejšie, tie prevratné sú riskantné s určitou šancou, že sa stanú budúcim štandardom a drvivou konkurenčnou výhodou. Johnova firma pritom môže byť akákoľvek - výrobca textilu, softvérová alebo stavebná spoločnosť, personálna agentúra, ale John môže byť pokojne aj freelancer so zopár spolupracovníkmi.

Citát od Steva Jobsa, že ľudia nevedia, čo chcú, medzičasom zľudovel a nie vždy je chápaný správne. Jobs v skutočnosti povedal „Ľudia nevedia, čo chcú, kým im to neukážete,“ reagoval tak na otázky, či Apple inovuje na základe spätnej väzby od zákazníkov. Takýto prístup k inovovaniu produktov nie je nesprávny, ale je pomerne striktne obmedzený, preto bráni skutočným inováciám.

Príkladom modernej revolučnej inovácie je internet, ktorý významne zmenil spôsob podnikania spoločností a veľmi negatívne ovplyvnil tie firmy, ktoré sa mu nechceli prispôsobiť. Len sa pozrite sa klasické kníhkupectvá a Amazon. Amazon zmenil moderný svet a aj tie klasické kníhkupectvá, ktoré napokon prežili, za to vďačia predovšetkým internetu a koncepcii podnikania v štýle Amazonu.

Jedinečný a praktický pohľad na to, ako môžu úspešné spoločnosti využiť inovatívne technológie vo svoj prospech, a dlhodobý rast a vyhnúť sa tak osudu mnohých, kedysi veľkých a úspešných firiem. Závery podložené viac ako 30-ročným výskumom sú inšpiratívne tak pre top manažérov, ako aj ich investorov.

- Peter Dovhun, predseda predstavenstva SEPS – Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.

Vďaka šťastiu som sa v roku 1998 ocitol na hodine Dr. Christensena pre generálnych riaditeľov na Harvard Business School, kde bol predmetom výskum a obsah jeho práve publikovanej knihy „Dilema inovátora“. Jeho charizmatickým podaním, pozoruhodnými poznatkami a dobre podporenými príkladmi sme získali znalosti o tom, ako sa malé podniky môžu stať vážnou hrozbou pre zavedené podniky. Táto kniha rozhodne zostáva relevantná pre vedúcich podnikov, manažérov, investorov a každého, kto sa považuje za podnikateľa. Podľa mňa je to povinné čítanie.

- Stephen Brucker

ex-generálny riaditeľ na dôchodku, mentor a investor a poradca Wanderer Capital

Foto: Dilema inovátora

Prečo je dilema inovátora aktuálna aj po 24 rokoch?

Najprv to bola vodná para, potom elektrifikácia a masová výroba vo fabrikách, napokon komputerizácia, ktorá trvá až dodnes. Dobre vieme, že veľkolepé využívanie počítačovej techniky vo všetkých priemysloch čochvíľa narazí na svoje limity, a že musí prísť niečo ďalšie. Otvorene sa o tomto ďalšom kroku hovorí ako o štvrtej industriálnej revolúcii, prípadne ako o priemysle 4.0. Tento neurčitý pojem reprezentuje vyššiu úroveň komputerizácie, spájanie kybernetického a fyzického, Internet vecí (IoT) a Internet systémov (IoS). Stroje akéhokoľvek charakteru doplnené o Internet vecí riadené umelou inteligenciou už nepotrebujú človeka. Takéto inovácie existujú už dnes a prežívajú prudký rozvoj. Jeden z dôsledkov tejto industriálnej revolúcie má byť výrazné zasiahnutie do zamestnanosti a zmena našej práce. Týka sa to nielen pracovníkov vo výrobe, ale aj manažmentu, vývojárov a predajcov.

Toto všetko sú pritom veci na vnútornej strane firiem - zákazník dostane aj pri plne automatizovanej výrobe rovnaký produkt ako predtým. Inovácie vo vzťahu k zákazníkom ostávajú naďalej v rukách ľudí (častokrát jednotlivcov) a práve ľudia stanovujú budúce konkurenčné výhody. Preto sa nimi musia zaoberať všetky firmy, všetci lídri.

Ako tieto typy inovácií rozlíšiť včas, ako ich cielene budovať, udržiavať a kedy sa vybrať ktorou cestou? Na tieto otázky neexistuje jednoznačná a jednoduchá odpoveď. Odpovede si vyžadujú pochopenie súvislostí, znalosť trhu, znalosť svojej spoločnosti a jej produktov a služieb, zákazníkov a mnoho ďalšieho. Tomu všetkému sa venuje Clayton Christensen vo svojej knihe Dilema inovátora.

Nie je to čítanie pre každého, ale tí, ktorí majú záujem o udržateľnosť svojho biznisu, chcú byť viac ako iba priemer, tí by mali toto dielo považovať za kľúčový prvok vo svojom vzdelávaní. Slovenská verzia knihy Dilema inovátora od Claytona Christensena bude v predaji už od decembra tohto roka.