Pri rozhodovaní o pripojení na ventiláciu lekárom postih nehrozí, zhodli sa advokáti
Lekárom nehrozí právny postih pri rozhodovaní, ktorého pacienta pripoja na umelú pľúcnu ventiláciu. Zhodujú sa na tom advokáti, pričom poukazujú na usmernenie ministerstva zdravotníctva, ktoré slúži na indikáciu pacientov na intenzívnu, konzervatívnu a paliatívnu starostlivosť. Vysvetlili, že postup lekára podľa usmernenia nemôže byť protiprávny.
Do úvahy berú viaceré okolnosti
"V práve platí zásada, že nemôžem byť postihovaný za nesplnenie povinnosti, ktorej splnenie nebolo objektívne možné. V prípade teda, že lekár rozhodujúci v triáži opiera svoje rozhodnutie o správne medicínske, etické a právne kritériá, tak za toto rozhodnutie nemôže byť braný na zodpovednosť," vysvetlil Ivan Humeník z advokátskej kancelárie h&h PARTNERS. Zdôraznil, že lekár sa pri uprednostňovaní nerozhoduje podľa sympatií, ale berie do úvahy viaceré okolnosti.
Zdravotníci musia poskytovať starostlivosť v súlade s právnymi predpismi, dostupnými poznatkami lekárskych vied a biomedicínskymi vedami a s prihliadnutím na vybavenie zdravotníckeho zariadenia, ozrejmil lekár a advokát zo spoločnosti Kinstellar Peter Kováč. "To znamená, že ak nie je možné poskytnúť pacientovi intenzívnu starostlivosť, a to ani presunom do iného zariadenia, treba mu poskytnúť najlepšiu starostlivosť, aká je dostupná a primeraná jeho zdravotnému stavu," spresnil.
Za nedostatok spomínaného usmernenia považuje nezohľadnenie očkovacieho statusu pacientov: "Keďže je známe, že títo pacienti majú lepšiu prognózu."
Nemocnice by podľa Humeníka mali mať stanovené i vlastné postupy, na základe ktorých sa lekári majú rozhodovať. "V opačnom prípade sú lekári vystavení stresu a v rozhodnutiach nemusia byť konzistentní a istí, čo následne môže vyvolávať neistotu u pacientov a vo verejnosti," doplnil právnik.
Odporúčania môžu byť prevenciou stresu
Zavedenie odporúčaní a pravidiel navigujúcich zdravotníka v takýchto situáciách môže byť prevenciou prežívania morálneho distresu, myslí si psychologička Andrea Madarasová Gecková z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave a Ústavu psychológie, zdravia a metodológie výskumu na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
"Morálny distres je nepríjemné prežívanie, ktoré vzniká v situácii, keď nemôžeme konať v súlade so svojím presvedčením o morálne správnom konaní pre inštitucionálne alebo iné prekážky," priblížila. Časté či intenzívne prežívanie morálneho distresu podľa nej vedie k rozvoju symptómov vyhorenia, poruchám duševného zdravia, ale najmä demotivuje výkon k povolaniu. "Čo súvisí s rizikom straty nedostatkovej kvalifikovanej pracovnej sily," zdôraznila.