Bieli muži vzali spravodlivosť do vlastných rúk. USA otriasli dva podobné príbehy s rôznym koncom
Kyle Rittenhouse zastrelil dvoch ľudí. Porota ho 19. novembra zbavila obvinení a uznala, že konal v sebaobrane a prepustila ho na slobodu. Ahmauda Arberyho napadli a zastrelili traja muži, keď si šiel zabehať po okolí. Všetci traja obžalovaní boli za jeho vraždu odsúdení 24. novembra. Dva odlišné prípady vyvolávajú zaujímavé otázky týkajúce sa rasovej identity a ľudí, ktorí berú právo do vlastných rúk.
Minulý týždeň sa odohrali dva ostro sledované súdne procesy vrážd v dvoch rôznych amerických štátoch, kde si porota vypočula podobné príbehy. Obvinení muži si zobrali zbrane a pod zámienkou ochrany verejnosti zastrelili neozbrojených ľudí. Počas pojednávania tiež všetci tvrdili, že konali v sebaobrane. Procesy s Kyleom Rittenhouseom a tromi mužmi obvinenými zo zabitia Ahmauda Arberyho mali však úplne rozdielne výsledky. Dva prípady, ktoré skončili s oslobodzujúcim rozsudkom pre Rittenhousea a rozsudkami o vine pre Arberyho vrahov, poukázali na polarizujúce problémy týkajúce sa zákonov o zbraniach a sebaobrane a rasovej nespravodlivosti.
Dva prípady, podobná téma
V auguste minulého roku počas protestu proti policajnej brutalite, ktoré bolo pod záštitou Black Lives Matter v meste Kenosha, v americkom štáte Wisconsin, beloch Kyle Rittenhouse postrelil troch bielych mužov. Dvaja z nich zraneniam podľahli, zatiaľ čo tretieho zranil. Rittenhouse tvrdil, že strieľal v sebaobrane po tom, čo ho muži napadli. Vtedy len 17-ročný tínedžer uviedol, že do centra mesta pricestoval ozbrojený zo svojho domu v Illinois, aby ochránil komerčný majetok, ktorý bol v tú noc demonštrantmi ohrozený.
Vo februári minulého roku si 25-ročný obyvateľ Brunswicku v štáte Georgia, Afroameričan Ahmaud Arbery, išiel zabehať, keď ho traja vyzbrojení bieli muži začali prenasledovať. Gregory McMichael, jeho syn Travis a William Bryan Jr. ho autami naháňali, až kým Arbery nebol schopný ďalej utekať. Muži ho zahnali do rohu a zastrelili ho. Na svoju obranu uviedli, že sa obávali, že obeť bola zlodejom, keďže v oblasti predtým hlásili veľa lúpežných prepadnutí.
Oba prípady majú spoločné to, že sa obvinení považovali za amatérskych ochrancov zákona. V oboch prípadoch obžalovaní tvrdili, že mali právo začať strieľať, pretože obete sa im pokúšali zbrane vziať. Právny expert Eric Ruben pre The New York Times uviedol, že tieto dva prípady odhaľujú hlboko zakorenené problémy v právnom a morálnom koncepte o sebaobrane. Ide o doktrínu, ktorá je v Amerike obzvlášť obľúbená, avšak podľa Rubena nie je dostatočne vybavená na to, aby zvládla éru rozšírených práv o strelných zbraniach, politickom extrémizme a silnom nacionalizme, ktoré sú často motivované a ovplyvnené rasovými otázkami.
Prípady vyvolali nezodpovedateľné otázky
V osudnú noc bol Kyle Rittenhouse vyzbrojený poloautomatickou puškou, ktorú držal nelegálne, keďže na jej kúpu bol príliš mladý. Po tom, ako zastrelil prvú obeť, o ktorej si myslel, že sa mu pokúša zbraň vziať, zastrelil aj druhého muža, ktorý naňho zaútočil skateboardom. Tretí muž Gaige Grosskreutz zdvihol ruky do vzduchu a v jednej z rúk držal vlastnú pištol, na ktorú mu vypršala licencia. Podľa Grosskreutzových slov na súde však Rittenhouse vyzeral, že toto gesto "vzdania sa" neprijíma, tak Grosskreutz namieril zbraň na Rittenhousea. Rittenhouse ho potom strelil do ruky. Grosskreutz tvrdil, že sa len snažil zachrániť si život. Rittenhouse hovoril to isté.
"Problém je v tom, že keďže môžu byť občania voľne ozbrojení zbraňami, prekročili sme určitú hranicu," napísala profesorka práva a filozofie na Pensylvánskej univerzite Kimberly Kesslerová Ferzanová. "Tieto zákony dali povolenie ľuďom nielen brániť sa, ale aj prenasledovať ostatných. Čo je obrana? Čo je považované za akceptovateľné? Kedy môže človek ostať stáť na mieste a pokračovať a kedy musí ustúpiť? A kedy má občan právo zakročiť ako agresor v mene štátu?" uviedla ďalej Kesslerová Ferzanová.
Podobné otázky sa rozprúdili ako téma dňa v mnohých diskusných fórach a na sociálnych sieťach. Americká verejnosť začala vášnivo diskutovať o tom, či sa majú nositelia zbraní cítiť bezpečnejšie na úkor všetkých ostatných, či vyhrážanie sa zbraňou je zločin alebo akt sebaobrany a či vôbec môžu ľudia benefitovať zo zvalovania svojich skutkov na sebaobranu, ak sú to práve ich vlastné činy a rozhodnutia, čo ich dostali do tejto situácie.
Vigilantizmus podnecovaný rasovou otázkou
Odborníci tvrdia, že sebaobrana a vigilantizmus (samozvané stráženie poriadku) sú prepojené v hlboko zakorenenej rasovej tradícii, kde černosi, najmä muži, sú s väčšou pravdepodobnosťou vnímaní ako hrozba a belosi pravdepodobnejšie získajú výhodu pochybnosti. Podľa analýzy vrážd vykonanej po smrti Afroameričana Trayvona Martina v roku 2012, americký výskumný think-tank Urban Institute zistil, že prípady s bielym páchateľom a obeťou čiernej pleti mali o 281 percent vyššiu pravdepodobnosť, že budú uznané ako oprávnené než prípady s bielym páchateľom a obeťou bielej pleti.
Organizované násilie voči čiernym občanom spáchané bielymi obyvateľmi má v USA dlhú históriu a často sa páchalo s výslovným alebo tichým súhlasom úradov, povedala pre AP Ashley Howardová, odborná asistentka afroamerickej histórie na Univerzite v Iowe. Poukázala pri tom na otrokárske hliadky, ktoré sa zatýkali podozrivých otrokov na úteku a taktiež na prípady lynčovania, kde dozorcovia často ustúpili alebo poskytli kľúče, aby umožnili rozbúrenému davu prístup k podozrivým černochom. Arberyho vrahovia podľa nej "fungovali pod podobným kódom otrockej hliadky, ktorý v podstate zastupoval všetkých bielych, aby mali právomoc pýtať sa akéhokoľvek černocha na to, prečo sa nachádza tam, kde sa nachádza a čo tam robí."
Zatiaľ čo Rittenhousovými obeťami boli traja bieli muži, prípad sa tiež týkal aj rasových otázok. Rittenhouse sa rozhodol zbraň vziať na obranu majetku počas protestu Black Lives Matter a jeho obeťami boli ľudia, ktorí hlásali rovnocenné zaobchádzanie s čiernymi Američanmi. Útoky na bielych spojencov, ktorí hlásali rovnocennosť pre černochov, boli vždy súčasťou amerického príbehu, povedal novinár Darryl Pinckney. Spomenul pritom príbehy bieleho aktivistu Jamesa Pecka, ktorý bol členmi Ku Klux Klanu považovaný za zradcu rasy a brutálne zbitý, a aktivistky Violy Liuzzovej, ktorú členovia KKK zastrelili. V dnešnom kontexte týkajúcom sa najmä hnutia Black Lives Matter sa problémom stali aj mnohí belosi, ktorí sa k hnutiu pridali. Toto rozhodnutie v mnohých ľuďoch vyvolalo strach zo straty bielej identity a niektorí sa cítili zodpovední za to, aby so situáciou niečo robili.