Pripomíname si 23 rokov od Nežnej revolúcie

Aktualizované:
Pred 23 rokmi sa komunistické Československo otriaslo v základoch. Nežná revolúcia poslala do minulosti 40- ročný režim a otvorila dvere demokracii. Zmenu privolali demonštrácie študentov. Aj vďaka nim môžeme dnes cestovať, kam chceme, počúvať, čo chceme a aj hovoriť, čo chceme.

Symbol železnej opony

Spomienková akcia sa koná aj v Bratislavskej Petržalke, kde na slovensko-rakúskej hranici symbolicky strihajú ostnatý drát, ktorý symbolizuje železnú oponu.

Prezident SR Ivan Gašparovič si veľmi dobre pamätá 17. november

"Dobre si ho pamätám, pretože som v tom čase žil medzi študentmi a tá atmosféra mi je blízka ešte i dnes," povedal Gašparovič po dnešnej pietnej spomienke na Ružinovskom cintoríne v Bratislave.

Prezident si pri Pamätníku popraveným a umučeným väzňom komunizmu pripomenul Deň boja za slobodu a demokraciu, ktorý pripadá na 17. novembra. Je však podľa neho smutné a mrzí ho, že napríklad na tomto pietnom akte je zúčastnených čoraz menej.

"A to nemyslím len tých, ktorí ozaj odišli a boli predtým mučení a trpeli za bývalej éry. Ale, že nás tu je menej aj tých, ktorí by mali prísť a uctiť si ich pamiatku," doplnil Gašparovič.

Podľa ministra obrany Martina Glváča, ktorý sa tiež na pietnom akte zúčastnil, bol November '89 veľmi dôležitý a vzácny moment v našej histórii.

"Slovenský národ sa vtedy zjednotil a išiel spoločne za jasným a dlho očakávaným cieľom. Odhodlane, statočne a pritom pokojne bojoval za svoju voľnosť a slobodu," podotkol pri tejto príležitosti Glváč.

Pietny akt kladenia vencov pri pamätníku Brána slobody v Devíne

Pri pamätníku Brána slobody v Devíne, kde pred 23-tromi rokmi končila hranica je aj naša kolegyňa Barbara Štefanovičová.

Pamiatku tých, ktorí pri pokuse o útek pred totalitným režimom za slobodou prišli o život na štátnej hranici s Rakúskom, si dnes položením vencov uctili pri pamätníku Brána slobody v bratislavskom Devíne. Je na ňom napísaných vyše 400 mien ľudí, ktorých zastrelili pri pokuse prejsť cez tzv. železnú oponu do slobodného sveta.

Pri príležitosti dnešného 23. výročia Nežnej revolúcie tam odhalili aj pamätné tabuľky s textom v štyroch jazykoch a pri pamätníku tiež pribudli lavičky.

"Bojovali za právo veriť jednoduchým snom, mať možnosť povedať a napísať to, čo si myslíme, bez toho, aby nám hneď niekto klopal na dvere...snažili sa oslobodiť," povedala v príhovore veľvyslankyňa Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v SR Susannah Montgomery.

Ako poukázal veľvyslanec Českej republiky v SR Jakub Karfík, každý z týchto statočných ľudí, svojou vôľou a skutkami pootvoril alebo aspoň zalomcoval hrdzavými vrátami brány slobody.

Predseda KPVS Anton Srholec počas pietnej spomienky na zastrelených a uväznených pri pokuse o útek za slobodou cez štátne hranice, ktorú zorganizovala Konfederácia politických väzňov Slovenska.

Ján Figeľ, Béla Bugár a Pavol Frešo si Nežnú revolúciu pripomínali v SND

23. výročie Nežnej revolúcie si pripomenuli aj predsedovia strán Ľudovej platformy – Ján Figeľ, Béla Bugár a Pavol Frešo - a to v historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave. Na mieste bola aj naša kolegyňa Barbara Štefanovičová:

Dvojkorunové mlieko či neexistujúca nezamestnanosť

TOP videá

Zajac: Slovenský November bol založený na sile kolektívu

Udalosti novembra 1989, ktoré znamenali pád komunistického režimu, mali na Slovensku odlišnú povahu ako v Prahe, tvrdí zakladajúci člen Verejnosti proti násiliu (VPN) Peter Zajac.

Rozdiel vidí najmä v tom, že kým Občianske fórum malo jasného lídra vo Václavovi Havlovi, slovenský November bol založený na sile kolektívu. "Lídrami tribún boli Milan Kňažko s Jánom Budajom, Fedor Gál bol hnacím motorom," spomína Zajac na udalosti spred 23 rokov. Sám patril k jadru VPN a ako hovorí, spolu s Martinom Bútorom sa venovali najmä príprave Vyhlásení VPN, programových textov a dramaturgii mítingov.

"Všetkým nám šlo o slobodnú spoločnosť a slušný život, o slobodu názorov, vlastníctva, zodpovednú ekonomiku, spravodlivosť, vzdelanosť, kultúrnosť, o dobrý vzťah k menšinám," povedal Zajac agentúre SITA. Ako dodal, osobne mu bolo jasné, že pôjde o ťažký proces. "Lebo vytvoriť formy právneho štátu trvá týždne a mesiace, slobodné ekonomické prostredie roky, ale zmeniť mysle ľudí trvá desaťročia," poznamenal.

Význam Nežnej revolúcie spočíva podľa Zajaca predovšetkým v tom, že Slováci dostali možnosť žiť slobodne v slobodnom svete, bezpečnom a prosperujúcom priestore. "Hovorím to aj s vedomím dnešnej krízy demokratického sveta, lebo som hlboko presvedčený, že odpoveďou na ňu môže byť len viac slobody, zodpovednosti a menej korupcie, a nie likvidácia slobôd, ako to dnes hlasne vytrubujú staronoví nepriatelia demokracie," doplnil.

Samotný 17. november považuje Zajac popri vzniku Československa v roku 1918 a vypuknutiu Povstania v roku 1944 za najvýznamnejšiu historickú udalosť slovenského 20. storočia. "Je jedinečný tým, že znamenal nenásilný prechod z totalitného do slobodného sveta," uzavrel.

Pred 23 rokmi 17. novembra 1989 zorganizovali pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu 17. novembra 1939. Brutálny policajný zákrok proti účastníkom na Národnej triede v Prahe vyvolal rozhorčenie verejnosti a protestné akcie.

Do štrajku po vysokých školách v Československu vstúpili herci divadiel, od 20. do 26. novembra sa konali denne stotisícové manifestácie v celej ČSSR. Vzniklo Občianske fórum (OF) a Verejnosť proti násiliu (VPN), 24. novembra odstúpil Miloš Jakeš z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a 27. novembra sa uskutočnil generálny štrajk na podporu demokratických požiadaviek.

Federálne zhromaždenie 29. novembra zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti, 3. decembra bola vymenovaná nová vláda s komunistickou väčšinou (16:5), ktorú verejnosť odmietla.

V decembri prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu ”národného porozumenia” (desať komunistických ministrov, jedenásť nekomunistických) na čele s Mariánom Čalfom, v ten istý deň prezident odstúpil. 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá