Od zdieľania falošných správ a dezinformácií po návštevu polície. Hoax ste šírili možno aj vy
Priživili sa na smrti Jula Viršíka aj Mekyho Žbirku. Konšpirátori pripísali ich smrť vakcínam a mnoho ľudí im naletelo, hoci to lekári aj ich rodiny vyvrátili. Nájdu sa aj takí, ktorí aj napriek desiatkam mŕtvych ľudí denne v dôsledku nákazy koronavírusom, naďalej tvrdia, že ochorenie Covid-19 je vymyslené a ide o sprisahanie.
Šíriť hoaxy, dezinformácie či konšpirácie nebolo nikdy jednoduchšie. Živnou pôdou sú im sociálne médiá a rôzne internetové platformy. Ľudia, ktorí ich zdieľajú, "lajkujú" alebo súkromnými správami posielajú známym, v odpovedi na otázku, odkiaľ informácia pochádza, často argumentujú výrokom "čítal som to na internete". V čase, kedy máme informačné kanály nonstop k dispozícii treba byť obozretný. Benefit 24-hodinovej informovanosti zneužívajú práve šíritelia dezinformácií. Myslieť treba aj na to, že hoci nám v 21. storočí pomáha, nie je všetko "čo písali na internete" aj pravdou. Ako sa v tom orientovať?
Chemtrails, lieky zadarmo, nanočipy
Hoaxy a konšpirácie neprišli zo dňa na deň a neobjavili sa ani s pandémiou koronavírusu. Sú tu už dlhodobo. Falošné informácie môžu vzniknúť o akejkoľvek téme. Medzi obľúbené patrí napríklad hoax o chemtrails alebo o Rómoch, ktorí dostávajú lieky zadarmo, alebo o tom, že pri testovaní na covid nám aplikujú do dýchacích ciest nanočip. Šíritelia hoaxov sa môžu potľapkávať po pleciach - na vlnu lží im skočilo množstvo ľudí.
Hoci témy hoaxov môžu byť vždy iné, väčšina z nich má spoločné to, že neuvádzajú zdroj informácií alebo sa odvolávajú na "susedinu známu", varujú pred neexistujúcim nebezpečenstvom, sú naliehavé, používajú množstvo výkričníkov, často obsahujú množstvo gramatických chýb a vyzývajú na rozposielanie.
I keď sa hoaxy a dezinformácie neobjavili súbežne s covidom, v čase pandémie zosilneli. A to aj v súvislosti s očkovaním. Antivaxinačné hnutie tu takisto nie je odvčera. Vďaka možnostiam sociálnych sietí si však v posledných rokoch získali ešte širší okruh fanúšikov.
Dvakrát čítaj, raz zdieľaj
Krízu dôvery v odborníkov či vedcov sa už dlhšie pokúša ustáť vyvracaním dezinformácií a hoaxov slovenská polícia. Na svojej facebookovej podstránke Hoaxy a podvody - Polícia SR pravidelne zverejňuje aktuálne šíriace sa falošné správy, vyvracia ich a vysvetľuje ich s odvolaním sa na zdroje. Práve zdroje sú základným pilierom aj v prípade žurnalistiky. Práca serióznych médií sa opiera o zdroje, bez ktorých nemožno správu považovať za relevantnú.
S hoaxom alebo klamlivou informáciou sa mohol stretnúť už každý. Tok a prísun informácií je dnes aj vďaka mobilným aplikáciám a sieťam rýchlejší a niekedy ich nestačíme filtrovať. Slovenská polícia v tejto súvislosti odporúča päť otázok, ktoré zničia dezinformáciu. Známe príslovie hovorí - dvakrát meraj a raz rež, no v prípade dezinformácií by sme ho mohli upraviť na - dvakrát čítaj a raz zdieľaj. Predtým, ako sa rozhodnete príspevok zdieľať na vašej sociálnej sieti, zodpovedzte si tieto otázky:
1. Kto vytvoril tento obsah?
2. Aký je jeho zdroj?
3. Odkiaľ pochádza?
4. Prečo to chcete zdieľať?
5. Kedy to bolo zverejnené?
Najviac konšpirujeme o zdraví
Ako uvádza na webe Národný portál zdravia, z výskumu Ústavu experimentálnej psychológie sa ukazuje, že "ľudia majú najväčší sklon ku konšpiráciám a pseudovedeckým presvedčeniam, ktoré súvisia so zdravím." Ako vysvetľuje riaditeľ ústavu Peter Halama, je to preto, že tieto presvedčenia sa týkajú nám blízkej osobnej hrozby a ľudia nad týmito vecami majú často malú alebo žiadnu kontrolu. Konšpirácie a pseudoveda môžu slúžiť ako prostriedok, ako sa v ťažkej situácii vyznať.
Ako sa na webe Národného portálu zdravia uvádza, pandémia evokuje úzkosť. Už aj v minulosti epidémie rozširovali okrem ochorenia aj pocit neistoty. Podľa vedúcej projektu o kognitívnom zlyhávaní Vladimíry Čavojovej, môžu neistotu a strach využívať manipulátori na vyvolávanie nenávisti voči konkrétnym skupinám obyvateľstva, podkopávanie dôvery v spoločenské inšitúcie alebo pre vlastné obohatenie. Pracovníci Slovenskej akadémie vied predstavili v tejto súvislosti zásady, ktoré by mali pomôcť nepodliehať konšpiráciám.
- Keď si prečítate správu (najmä obzvlášť znepokojivú), vyhľadajte potvrdenie týchto informácií aj z nezávislého zdroja.
- Pri čítaní správy si overte, kto je jej autorom a akú má odbornosť v danej oblasti.
- Odvoláva sa správa na konkrétny zdroj alebo autoritu (a dá sa teda potvrdiť), alebo hovorí o „utajených zdrojoch“, „rakúskych vedcoch“ a podobne?
- Hľadajte aj alternatívne vysvetlenia. Je možné len jedno vysvetlenie alebo sa dá daná správa vysvetliť aj inak?
- Zapojte všímavosť voči jazyku a emóciám.
- Zapojte všímavosť aj voči svojim presvedčeniam.
- Kvantifikujte. Zasaďte čísla do kontextu.
- Dávkujte si množstvo správ.
Skontrolujte si sekcie Kontakty alebo O nás
Webová stránka Infosecurity je projekt, ktorý sa tiež zaoberá odhaľovaním a vyvracaním nepravdivého obsahu. Ako metódu na odhalenie príspevkov s konšpiračnými teóriami alebo dezinformáciami odporúča napríklad skontrolovať si webovú adresu. Ako uvádza, aj z jednoduchého prekliknutia v zápale písania môžu ťažiť niektoré webové adresy, ktoré sa zdanlivo podobajú na váš obľúbený denník svojím názvom alebo grafikou, a priživujú sa na dobrom mene seriózneho média.
Poslúžiť môže aj ďalšia overovacia metóda. Ak sa stretnete so senzačnou správou na webe média, s ktorým ste dovtedy neprišli do kontaktu, skúste zájsť do sekcie Kontakty alebo O nás, odporúča Infosecurity. Za dôležitý faktor považuje stránka aj zoznam autorov. Ako ďalej upozorňuje, dezinformácie sa dajú šíriť aj inak ako slovom - napríklad obrázkami či videami. "Často dezinformátor použije falošný popis a starú fotografiu vydáva za čerstvú," upozorňuje portál.
Pomôcok, ako si ujasniť, či ide o overenú a pravdivú informáciu alebo hoax zverejnilo aj ministerstvo zdravotníctva. "Nenakaziť sa hoaxami o covide" možno podľa rezortu aj týmito šiestimi pravidlami:
1. Dvakrát čítaj, až potom zdieľaj.
2. Myslite na tri veci: zdroj, zdroj a zdroj.
3. Google môže byť váš kamarát.
4. Nie každý, kto má Facebook je novinár.
5. Šíriť informácie je smrteľne vážna vec.
6. Rozprávajte sa s blízkymi o internete.
Polícia hoaxerom zaklopala na dvere
S internetom prišli nekončiace výhody, no i lepšie podmienky pre šíriteľov dezinformácií a hoaxov. Slovenská polícia okrem osvety preveruje aj informácie zo statusov šíriteľov hoaxov priamo u nich doma. Policajti tak zaklopali na dvere napríklad aj Janette, podľa ktorej niekto ponúkal peniaze za to, ak ako príčinu úmrtia uvedie "covid". Janette tiež šírila informáciu, že "traja čiperní dôchodcovia zomreli po očkovaní", a tiež, že žiadna pandémia a ani vírus neexistujú.
"Keďže prvý bod mohol poskytovať priestor pre porušovanie trestného zákona v oblasti falšovania úradnej listiny alebo dokonca úplatkárstva, policajti paniu navštívili doma osobne," uviedla na Facebooku slovenská polícia, podľa ktorej nakoniec Janette zavádzanie ostatných úprimne ľutovala.
Podobne žilinskí policajti navštívili aj dvoch hoaxerov. "V prvom prípade autorka statusu o "maskách" a ich škodlivosti uviedla, že status nepísala ona, len ho prekopírovala, ale odkiaľ uviesť nevedela. Ide o štandardnú výhovorku v mnohých prípadoch šírenia dezinformácií. Autorka status zmazala," napísali policajti. V druhom prípade išlo zase o lekára, ktorý šíril klamlivý status.
Najprv tvrdil, že "príspevok písal v čase, keď bolo veľa pozitívnych ľudí na COVID 19, pričom jeho psychický stav v čase uverejňovania nebol dobrý z dôvodu vyčerpanosti a veľkého pracovného zaťaženia". Ako uviedla polícia, v súvislosti s posudzovaním faktografickosti príspevku uviedol zásadné vyjadrenie."Výroky v príspevku nemôže žiadnym spôsobom potvrdiť ani vyvrátiť, nakoľko z medicínskeho a vedeckého hľadiska to nie je možné." Svoje konanie pred policajtmi oľutoval, a "dodal, že konal skratovo a sľúbil, že v šírení podobných dezinformácií nebude pokračovať."
Hoaxy a dezinformácie môžu mať však oveľa horšie dôsledky. Podľa štúdie, ktorú publikovali v American Journal of Tropical Medicine and Hygiene, zomrelo na celom svete počas prvých troch mesiacov roku 2020 v dôsledku nepravdivých informácií súvisiacich s novým koronavírusom 800 ľudí. Pre falošné informácie na sociálnych sieťach vtedy prijali do nemocníc okolo 5800 ľudí. Niektorí z nich v domnienke, že ide o odborné rady lekárov, pili napríklad kravský moč, metanol alebo čistiace prostriedky.