Vyjednávači ustupujú od sľubov. Rokovania v Glasgowe sa zrejme natiahnu
V piatok 12. novembra by sa mala v škótskom Glasgowe skončiť klimatická konferencia. Rokovania sa ale pravdepodobne natiahnu. Vyjednávači podľa svetových médií na poslednú chvíľu ustupujú od pôvodných sľubov týkajúcich sa ukončenia používania uhlia a úplného zrušenia dotácií na fosílne palivá. Aktivisti vytrvalo protestujú.
Piatok mal byť oficiálne posledným dňom tejto konferencie a termínom na dosiahnutie dohody bola 18.00 h miestneho času. Rozhovory takmer 200 krajín sveta však pokračujú a nie je jasné, dokedy budú trvať, píše na svojom webe stanica Sky News.
Sky News spolu s agentúrou AP pripomína, že "predĺženie" klimatických summitov OSN nie je ničím neobvyklým. Často trvajú do soboty a predchádzajúca konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o klimatickej zmene sa v roku 2019 v Madride napriek záveru určenému na piatkový večer skončila až nasledujúcu nedeľu.
Mnohí delegáti sa podľa prítomných reportérov pripravovali na dlhú noc – a niektorí žartom poznamenali, že si priniesli aj spacie vaky. Predseda konferencie Alok Sharma podľa stanice BBC medzitým už dvakrát odložil plánovanú záverečnú tlačovú konferenciu.
"Myslím, že ste to počuli, ľudia chcú výsledok. Ale sú stále niektoré zásadné problémy, ktoré nie sú doriešené. Je ešte veľa tvrdej práce," citovala Sharmu Sky News.
Britský premiér Boris Johnson predtým povedal, že kľúčom k dohode v Glasgowe bude nájsť viac peňazí pre krajiny, ktoré sú najviac ohrozené klimatickou zmenou, najmä rozvojové štáty. V tejto súvislosti podľa vlastných slov nalieha na svetových lídrov, aby urobili viac.
Gabonský minister pre lesy a klimatickú zmenu Lee White uviedol, že rokovania poznačuje nedostatok dôvery medzi bohatými a chudobnými štátmi. Podľa jeho slov boli rozhovory v "patovej situácii", keďže USA trvajú na dobrovoľnom financovaní adaptačného fondu, pričom EÚ podporuje toto americké stanovisko.
Klimatický summit OSN v Glasgowe sa koná od 31. októbra. Konferencia je považovaná za kľúčovú, lebo má stanoviť nové globálne ciele pre znižovanie emisií a obmedzenie tempa globálneho otepľovania.
Krajiny by sa tak mohli zaviazať k dôraznejším cieľom, ktoré sú podľa vedcov nevyhnutné na odvrátenie rýchleho nárastu otepľovania, ktoré by malo katastrofálne následky.