Stačila jedna noc a 30-tisíc ľudí skončilo v koncentračnom tábore. Nenávistné kampane sú nástrahami aj dnes
Deviaty november je v kalendároch označený ako Medzinárodný deň proti fašizmu a antisemitizmu. V tento deň spomíname aj na udalosť Krištáľovej noci v Nemecku, kedy príslušníci nemeckých zložiek SA zavraždili 91 Židov a ďalších 30 tisíc deportovali do koncentračných táborov.
Krištáľová noc, známa aj ako novembrový pogrom, sa do pamäti histórie zapísala ako prvý väčší krok k neslávnemu pokusu o vyhladenie Židov v nacistickom Nemecku, ku ktorému došlo počas Druhej svetovej vojny. Deviateho novembra 1938 paramilitárne zložky nacistickej strany Sturmabteilung (SA) , ku ktorým sa pripojili aj civilisti, zničili židovské štvrte vyplienením ich domov, nemocníc, škôl a synagóg. Názov "Krištáľová noc" dostala táto udalosť z dôvodu rozbitého skla, ktoré po plienení židovského majetku zostalo ležať na zemi.
Dnes si na tento protižidovský pogrom spomíname ako na symbolický začiatok holokaustu a systematického vyvražďovania židovského národa, ktoré stálo životy 6 miliónov Židov a 5,5 milióna "nepriateľov Nemeckého štátu". Medzi nich patria Rómovia, Poliaci, sovietski vojnoví zajatci, ľudia s rozličným politickým či náboženským vyznaním, ľudia s mentálnym postihnutím, ďalšie etnické menšiny a v neposlednom rade homosexuáli.
Tento deň nám okrem iného pripomína, ako vzplanutie nenávisti voči ľuďom iného vierovyznania, etnicity, orientácie či presvedčenia nezačalo zo dňa na deň masovým transportom do koncentračných táborov. Začalo to vcelku nenápadne, šírením nenávistných prejavov zameraným voči jednej skupine, postupným odoberaním slobôd a dehumanizáciou "nepriateľa", až to napokon vyvrcholilo v systematické násilie a vyvražďovanie.
Zámienkou bol atentát na nemeckého veľvyslanca
Dva dni pred Krištáľovou nocou sa 17-ročný Poliak židovského vierovyznania Herschel Grynszpan pokúsil v Paríži zavraždiť nemeckého veľvyslanca Ernsta vom Ratha. Mladíka okamžite zatkli a ku svojmu činu sa priznal tvrdením, že chcel pomstiť Židovský národ za všetko, čo jeho ľuďom v tom čase stihli Nemci spôsobiť. Pre ríšskeho ministra pre ľudovú osvetu a propagandu Josepha Goebbelsa bol však tento útok dostatočným dôvodom na ospravedlnenie udalostí, ku ktorým došlo počas Krištáľovej noci. 9. novembra 1938 vom Rath svojím zraneniam podľahol a Nemecko využilo tento incident na zverejnenie vyhlásenia, že Židia "vystrelili prvý výstrel" vo vojne proti Nemecku. Adolf Hitler v ten deň oslavoval 15. výročie od Pivného puču, kedy sa pokúsil o nacistický štátny prevrat v Nemecku. Počas udalosti predniesol prejav, kde sa vyjadril, že Židia by mali spoznať hnev všetkých nemeckých obyvateľov.
Trvalo len pár hodín, kým sa tejto výzvy chytil Goebbels, ktorý podnietil občanov, aby sa Židom vypomstili. Jednotky SA, ku ktorým sa pripojili aj civilisti, tak napadli židovské štvrte, zničili ich majetok a pamiatky, vypaľovali synagógy a zabili viac ako 90 ľudí. Táto tragická udalosť neostala len na hraniciach Nemecka, ale odohrala sa aj v Rakúsku, ktoré bolo v tom čase súčasťou Nemecka a v Sudetoch, pohraničných oblastiach Česka. Po Krištáľovej noci skončilo vyše 30-tisíc Židov v koncentračných táboroch.
Nenávistnú kampaň podporovali obyvatelia
Je ťažké si predstaviť, že by sme sa v dnešnej spoločnosti nečinne prizerali na to, ako sa pred našimi očami odohrávajú takéto hrôzy a nijak by sme sa tomu nesnažili zabrániť, ba dokonca by sme sa k agresorom pripojili. Avšak v odozve na Krištáľovú noc sa odohral presne takýto scenár. V nasledujúce dni sa po celom nacistickom Nemecku uskutočnili demonštrácie mierené proti Židom, v meste Nuremberg sa jej 10. novembra zúčastnilo až 100-tisíc ľudí. Ku koncu roka 1938 už Židia nemohli navštevovať školy a nemohli sa ukázať na väčšine verejných miest. Nemeckí úradníci dokonca prepísali zákon, ktorý po novom ustanovil, že na škody spôsobené počas Krištáľovej noci sa nevzťahujú platné poistné zmluvy. Ba čo viac, Židia boli povinní zaplatiť náklady za všetky škody spôsobené na ich majetku protižidovským pogromom, čo Ríšska vláda nazvala ako "škody spôsobené Nemeckému národu".
Od tejto noci ubehlo len 83 rokov, čo je kratšia doba, než vek niektorých našich starých či prastarých rodičov. Preto je potrebné si takéto udalosti pripomínať, aby sa na ne nezabudlo a aby sa nezopakovali. V dnešnej dobe stále existuje veľa extrémistických skupín, ktoré podnecujú k nenávisti mierenej voči ľuďom iného presvedčenia či etnicity. Je však potrebné si uvedomiť, že udalosti ako holokaust sa stali z dôvodu tichej spoločenskej akceptácie či dokonca občianskej podpory. Je preto na nás, aby sme zabezpečili, že podobné nenávistné ideológie a z toho vyplývajúce násilie už v dnešnej spoločnosti nedostanú priestor na legitimizáciu.