Nedôvera voči politickým inštitúciám môže oslabiť demokraciu. Slováci sú na tom slabo

Nedôvera voči politickým inštitúciám môže oslabiť demokraciu. Slováci sú na tom slabo
Zdroj foto: TA3 / David Duducz
Druhý rok života s pandemickými opatreniami, zákazy a príkazy otriasli dôverou ľudí v autority aj inštitúcie. V týchto dňoch bol zverejnený Globálny index dôveryhodnosti 2021. Vznikol na základe prieskumu, v ktorom obyvatelia európskych krajín odpovedali na otázky o inštitúciách a povolaniach. Ktoré povolania sa prepadli na spodok rebríčka ako úplne nedôveryhodné? Na otázky odpovedal sociológ Jakub Hankovský.

Pokles počas pandémie

Dôvera je silné presvedčenie o spoľahlivosti, pravdivosti alebo schopnosti osoby či inštitúcie, vysvetlil sociológ. "Je to viera, že nám ľudia či inštitúcie nechcú ublížť, nechcú nás oklamať," spresnil. Prístup k dôvere majú ľudia v rôznych krajinách rôzny. Sociológovia pátrajú po spoločných rysoch a faktoroch, ktoré úroveň dôvery ovplyvňujú. Tie súvisia so životnou úrovňou, so vzdelaním aj s cestovaním.  

Výskum sa u nás realizoval od apríla 2020 do júla 2021, čiže v čase od nástupu pandémie až po koniec druhej vlny. Podľa Hankovského prieskum ukazuje veľmi výrazne práve prepad dôvery medzi Slovákmi. "Dôvera vo vládu, prezidentku, vedecké inštitúcie a zdravotníctvo bola vysoko," opisuje hodnoty zo začiatku pandémie. "Bolo to od 47 do 73 percent a klesalo to tak, že dnes sme niekde na tretinových, niekde na polovičných úrovniach," spresnil sociológ.

Ako ukázal prieskum, dôvera v zdravotníctvo klesla zo 73 percent na 35 percent. Podľa Hankovského však treba rozlišovať medzi inštitúciou a povolaním. Nemusíme očakávať zlý úmysel od lekára, skôr sme skeptickí k tomu, či nám zdravotníctvo pomôže dostať sa zo systematických problémov.

Národné inštitúcie

Na chvoste rebríčka dôveryhodnosti sú dlhodobo nielen u nás, ale v rámci väčšiny Európy politici a ministri. Sociológ poukázal na to, že ľudia vnímajú politikov veľmi citlivo. "V momente, keď ľudia vidia iné činy, než to, čo bolo sľúbené a povedané, a to sa stáva bežne, vplýva to na vnímanie dôveryhodnosti," poznamenal.

"Nízka miera dôvery vo všeobecnosti je veľký problém. Nízka miera dôvery voči inštitúciám, prípadne voči politikom či politickým inštitúciám môže z dlhodobého hľadiska dokonca výrazne oslabiť demokraciu ako takú," povedal Hankovský. Nedôvera podľa neho podporuje úpadok viery v tradičné spoločenské zriadenie a posilňuje antisystém a rôzne alternatívy.

Ak ide o národné inštitúcie, kam spadajú politici, vláda aj polícia či ozbrojené zložky, tak Nórsko, Švajčiarsko, Fínsko, Holandsko, Švédsko, Holansko, Rakúsko či Nemecko patria v rámci Európy ku krajinám s najvyššou mierou dôvery.

Celú reláciu Tak takto?! si môžete pozrieť tu:

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá