Cítite úzkosť z klimatickej zmeny? Nie ste sami. Toto odporúčajú vedci

TA3
14.10.2021 06:00

Varovania prichádzajú čoraz častejšie. Horúčavy, suchá, záplavy a stúpanie globálnej teploty. Z toľkých negatívnych správ je nám čoraz horšie. Čo teda máte robiť, ak sa obávate, že je planéta odsúdená na zánik?

globálne otepľovanie klimatické zmeny 1140px (SITA/AP)
SITA/AP

Ross Simpson z Glasgowa má 22 rokov a ako mnoho ďalších sa obáva, že už je neskoro. „Zmení sa niečo vo svete, ak zmeníme svoj životý štýl? Prečo niečo robiť, keď sme aj tak všetci odsúdení na zánik?“ pýta sa. Aj Noor Elmasryová má 22 rokov a vedie podobné rozhovory so svojimi priateľmi v Chicagu. Poukazuje na sklamanie z konania ľudí, ktorí majú v rukách moc.

Ich pocity zdieľajú mladí ľudia po celom svete. V nedávnom prieskume sa vedci pýtali 10 000 mladých ľudí na klimatické zmeny. Tri štvrtiny uviedli, že budúcnosť sveta je desivá, zatiaľ čo viac ako polovica uviedla, že si myslí, že ľudstvo je odsúdené na zánik.

Pocity strachu, hanby, viny, hnevu a frustrácie dostali meno: klimatická úzkosť. A je na vzostupe. Spravodajský portál BBC sa pýtal skupiny vedcov, ktorí roky pracujú v oblasti klimatických zmien, na to, čo im pomohlo.

klimatická zmena globálne otepľovanie znečistenie 1140px (SITA/AP) SITA/AP

Robiť čosi, aj keď málo

Vedci opakovane uviedli, že ich vlastné, súkromné konanie v bežnom živote im pomohlo zmierniť úzkosť, ktorú cítili. Mnohí boli hrdí na vedeckú prácu, ktorej boli súčasťou, ale niektorí hovorili aj o tom, že robia aj jednoduchšie veci: recyklujú, jedia rastlinnú stravu, žijú v zateplených domoch, chodia na protesty a angažujú sa v politike.

Vedkyňa Nana Ama Browne Klutse, ktorá tento rok prispela k rozsiahlej správe o klimatických zmenách, uviedla, že príležitostne vysádza ovocné stromčeky pri ceste. Zachránilo by to samo o sebe svet? Nie. Cítila sa trochu lepšie? Áno.

Vedec Jonathan Foley sa zmenou klímy zaoberal tri desaťročia. Robil výskum a pôsobil ako vládny poradca. V súčasnosti skúma spôsoby riešenia zmeny klímy. Foley hovorí, že akcia je protijed, ktorý na neho funguje, a poukazuje na to, že táto akcia môže mať mnoho podôb: „Niektorí ľudia sa stanú aktivistami, pretože sú skutočne nahnevaní a chcú veci rozhýbať. Je to skvelé, to potrebujeme. Iní môžu byť umelcami. Chcú sa podeliť o to, ako sa cítia, a inšpirovať ostatných. Skvelé, aj to potrebujeme. Potrebujeme všetkých."

Nestupňujte paniku, nájdite si komunitu

Natalie Jonesová, špecialistka na existenčné riziko na Univerzite v Cambridge, našla úľavu, keď sa na protestných zhromaždeniach a iných podujatiach stretla s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi. „Je to atmosféra, ktorej nemôžete odolať,“ hovorí. „Hneď ako stretnete ďalších ľudí, ktorí majú rovnaké starosti, poviete si: Ok, dobre, že som tu."

Je to otázka výberu medzi „doomscrollingom“ - pozeraním do telefónu alebo počítača a prehrabávaním sa negatívnymi správami - alebo prácou na riešeniach s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi.

"Všetci sme na jednej lodi, nie? Takže je tu obrovské množstvo solidarity," hovorí Jonesová. Dodáva, že pandémia mnohým skomplikovala životy. „Naozaj dúfam, že ľudia si povedia, že môžu začať odznova.“ 

klimatické zmeny globálne otepľovanie topenie 1140px (SITA/AP) SITA/AP

Sú dobré aj zlé dni

Každý, kto sa zaujíma o klímu, podľa Jonesovej už cítil bezmocnosť. "Musíte tieto veci uznať a dosiahnuť určitý stupeň prijatia,“ hovorí. Ako však prijatie v skutočnosti vyzerá? Jonesová hovorila s priateľmi aj s poradcom. Aj naďalej si vedie denník, v ktorom si zapisuje svoje pocity.

„Ja napríklad neviem, ako spracovať myšlienky a pocity bez toho, aby som si ich zapísala. Najdôležitejšie je dostať to všetko z hlavy. Ak to tam zostane, zmení sa to na veľký zbytočný chaos,“ opisuje.

Caroline Hickmanová skúmala vplyv zmeny klímy na duševné zdravie a pomáhala viesť prieskum medzi 10 000 mladými ľuďmi. „Musíme venovať pozornosť tomu, ako sa cítime, spracovať tieto pocity a popri tom, ako budeme konať, musíme podporovať ostatných pri vyrovnávaní s krízou.“ V opačnom prípade nám podľa Hickmanovej hrozí vyhorenie, pretože sme unavení.

Pocity úzkosti sú normálne. Je to emocionálna a duševne zdravá reakcia na pocit hrôzy, zúfalstva a depresie v súvislosti s klimatickou zmenou. Napriek tomu cítili mnohí vedci aj tvrdohlavý optimizmus, ktorý vychádza z práce na probléme. "Budete mať dobré aj zlé dni," hovorí doktor Foley.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok