V Iraku si predčasne volia parlament, očakáva sa rekordne nízka účasť
V Iraku sa v nedeľu začali predčasné parlamentné voľby. Hlasovanie je vnímané ako ústupok protivládnym protestom, očakáva sa však, že bude bojkotované mnohými voličmi, ktorí nedôverujú prísľubom reforiem.
Ako informovala agentúra AFP, volebné miestnosti sa otvorili o 7.00 h ráno miestneho času (6.00 h SELČ). "Musím prísť voliť v záujme zmeny k lepšiemu a zmeny súčasných vodcov, ktorí sú nekompetentní," povedal jeden z prvých voličov Džímánd Chálil. "Mali množstvo sľubov, ale nič nám nepriniesli," dodal.
V irackej metropole Bagdad je hlasovanie sprevádzané prísnymi bezpečnostnými opatreniami, voliči sú pred vstupom do volebných miestností dvakrát kontrolovaní. V Iraku pre voľby zatvorili aj letiská, ktoré zostanú mimo prevádzky do pondelkových skorých ranných hodín.
Napriek tomu, že iracká vláda v roku 2017 deklarovala víťazstvo nad džihádistickou organizáciou Islamský štát, spiace bunky džihádistov pokračujú v útokoch, pripomína AFP.
Volebné miestnosti budú otvorené do 18.00 h miestneho času (19.00 h SELČ) a prvé predbežné výsledky sa očakávajú do 24 hodín po ich uzatvorení. Hlasovanie monitorujú desiatky pozorovateľov vyslaných Európskou úniou a Organizáciou Spojených národov.
Výsledky hlasovania nevedia predpovedať
Iracký premiér Mustafá Kázimí svoj hlas odovzdal skoro ráno v prísne stráženej bagdadskej štvrti Zelená zóna. "Je to príležitosť na zmenu," uviedol a zároveň vyzval obyvateľov Iraku, aby prišli k volebným urnám. "Poďte voliť, zmeňte svoju realitu, pre Irak a pre vašu budúcnosť," povedal Kázimí, ktorého politická budúcnosť visí na vlásku. Len málo pozorovateľov je však ochotných predpovedať, kto z hlasovania vzíde ako víťaz, píše AFP. Analytici však už naznačili, že hlasovanie bude sprevádzať rekordne nízka účasť.
Práve Kázimí, ktorý sa ujal funkcie v máji minulého roka, vyhlásil konanie volieb o niekoľko mesiacov skôr v reakcii na rozsiahle protesty, pripomína agentúra DPA. Masové protesty v Iraku vypukli v roku 2019. Demonštranti vtedy vyzývali vládu na odstúpenie a rozpustenie parlamentu, ako aj na zmenu politického systému krajiny, ktorý je v platnosti od invázie vedenej USA v roku 2003.