Ak by v Nemecku po voľbách zlyhali rokovania, podľa analytika je tu možnosť koalície konzervatívnej únie

Ak by v Nemecku po voľbách zlyhali rokovania, podľa analytika je tu možnosť koalície konzervatívnej únie
Zdroj foto: TASR/AP (ilu)
Ak by po nemeckých parlamentných voľbách zlyhali trojkoaličné rokovania či už v konštelácii SPD-Zelení-FDP, alebo CDU/CSU-Zelení-FDP, do úvahy by pripadala i tretia možnosť: veľká koalícia konzervatívnej únie CDU/CSU s SPD, tentoraz však pod vedením sociálnych demokratov. Povedal Manuel Müller z berlínskeho Inštitútu pre európsku politiku (IEP).

Podľa analytika je v záujme SPD a CDU/CSU, aby možnosť veľkej koalície zostala prinajmenšom otvorená, a to preto, aby pri formovaní vlády neboli tieto strany úplne závislé od liberálov z FDP a Zelených. "Okrem toho, obe hlavné strany chápu veľkú koalíciu zvyčajne ako posledný prostriedok, ako zabrániť kríze pri zostavovaní vlády a prípadným predčasným voľbám," uviedol Müller.

Pripomenul, že už po voľbách v roku 2017 nechcela SPD vo veľkej koalícii pokračovať, avšak po stroskotaní koaličných rokovaní so Zelenými a FDP nakoniec na túto možnosť pristala. "Takýto vývoj tento rok síce nie je veľmi pravdepodobný, ale nie je možné ho ani vylúčiť," tvrdí analytik. "SPD ani CDU/CSU však o takéto riešenie nemajú skutočný záujem. Po tom, čo zo 16 rokov trvajúcej vlády kancelárky Angely Merkelovej vládli obe strany spolu 12 rokov, sa ich politické spojitosti do veľkej miery vyčerpali," komentuje.

Müller ďalej predpovedá, že FDP a Zelení sa budú teraz snažiť dostať sa na spoločnú politickú vlnu. Ako objasňuje, tieto strany sú si blízke v spoločenských otázkach - obe sa definujú ako "občianskoprávne strany" a zasadzujú sa napríklad za práva komunity LGBTIQ či liberálnejšie zákony o interrupciách. Zároveň však v mnohých iných dôležitých sférach sú ich postoje veľmi rozdielne. Týka sa to hospodárskej, finančnej, sociálnej či klimatickej politiky, poznamenáva.

"Zelení podporujú aktívne zásahy štátu a sú za zvyšovanie daní pre bohatých, zatiaľ čo FDP je, naopak, za dereguláciu a znižovanie daní," opisuje ich vzájomné odlišnosti. "Obe strany však chcú vládnuť a vedia, že za daných okolností musia spolupracovať," dopĺňa. "V najlepšom prípade by mohli spoločne vystupovať ako 'kráľotvorcovia' a sami rozhodnúť, či vstúpia do koalície s SPD, alebo s CDU/CSU," dodáva.      

Spolupredseda Zelených Robert Habeck podľa denníka Die Zeit uviedol, že pôjdu do vlády, "ktorá je najviac rozhodnutá docieliť čo najväčší pokrok" v otázkach ochrany klímy, ale aj v iných oblastiach, akými sú napríklad európske otázky, migrácia či dôchodky.

Obe strany - Zelení (v prípade vlády s CDU) alebo FDP (v koalícii s SPD) - budú musieť v prípade vstupu do koalície spolupracovať so stranou z iného politického tábora, a teda budú musieť urobiť aj isté ústupky. "Aby pred členmi svojej strany i voličmi ospravedlnili nevyhnutné kompromisy, budú tieto strany nielen viesť tvrdé rokovania, ale budú ich aj verejne inscenovať. Koaličné rokovania sa budú preto pravdepodobne veľmi dlho naťahovať a nakoniec by mohli aj zlyhať," varoval Müller a dodal, že podobná situácia nastala aj pred štyrmi rokmi.

Ako najpravdepodobnejší výsledok však vidí "semaforovú" koalíciu (SPD-FDP-Zelení), ktorá je u Nemcov podľa prieskumov obľúbenejšia než tzv. "jamajská" koalícia (CDU-Zelení-FDP). SPD sa navyše stala najsilnejšou politickou silou a väčšina obyvateľstva uprednostňuje za kancelára jej kandidáta Olafa Scholza pred Arminom Laschetom z CDU, uzatvára analytik.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá