Najhoršie, čo môžete so svojimi peniazmi urobiť, je nechať ich na účte
Slováci držia na bežných účtoch v bankách zhruba 70 percent svojho majetku. Ide o 45 miliárd eur, ktoré sú každoročne okresávané infláciou. Možností, ako investovať peniaze, je pritom viacero.
Za týmito nelichotivými štatistikami stojí nízka finančná gramotnosť Slovákov. Tá je však nízka aj v prípade susednej Českej republiky, napriek tomu, čo sa týka investovania, sú na tom oveľa lepšie ako my. Nedávny prieskum Eurostatu ukázal, že ľudia jednoducho nevedia o ponúkaných možnostiach.
A to je práve dôsledkom nízkej finančnej gramotnosti Slovákov. „Určite by sme si predstavovali lepšiu spoluprácu štátneho aparátu a súkromného sektora. Prím by mal hrať štát, ktorý by mal robiť osvetu v oblasti investovania. Toto vzdelávanie by malo byť do jednotlivých segmentov a vzdelanostných úrovní. To sa, žiaľ, nedeje alebo len v minimálnej miere. A určite k tomu prispieva aj praktická neexistencia slovenskej burzy. Pre porovnanie s Českou republikou, kde pražská burza funguje výborne a ľudia majú povedomie o investovaní,” hovorí generálny riaditeľ investičnej skupiny Proxenta Pavol Kožík.
Systém vzdelávania sa nezmenil
Podľa hlavného analytika J&T Banky Stanislava Pánisa je dôvodom nízkej finančnej vzdelanosti aj fakt, že sme pred rokom 1989 nemali kapitálový trh: „V porovnaní so Západom nemáme tradíciu investovania. Po roku 1989 sme tu mali zase dosť nešťastný spôsob privatizácie. Po roku 1989 sme prepli na trhové hospodárstvo, ale systém vzdelávania sa u nás zásadne nezmenil.”
Najčastejšími dôvodmi, prečo si Slováci ukladajú peniaze do bánk, sú rezervy na nečakané výdavky, bývanie, ale aj zabezpečenie svojich detí. V nemalej miere si však pravidelne šetria aj na dovolenku. Prečo teda Slováci investujú do akcií alebo podielových fondov? „V súčasnosti je to hľadanie ochrany pred infláciou a hľadanie kladného výnosu. Čoraz viac ľudí hľadá aktívum, ktoré uchová hodnotu kapitálu a v ideálnom prípade ho zveľadí. Čo sa týka investičných cieľov je to zabezpečenie sa na dôchodok a mnoho ľudí tiež zarobilo prostriedky v biznise a teraz chce uchovať reálnu hodnotu týchto prostriedkov,” hovorí Stanislav Pánis.
Pavol Kožík pripomenul aj poslednú finančnú krízu z roku 2008. „Túto krízu máme všetci v pamäti. V priamom prenose sme mohli sledovať, čo sa dialo na akciových trhoch a ako trhy zareagovali. Mnohí z tých, ktorí vtedy zainvestovali, teraz žnú veľké úspechy. Ľudia, ktorí majú peniaze, vyhľadávajú investície. Teraz žijeme inú krízu, ktorá má dopad na financie. Vidíme čísla, ktoré hovoria o budúcich infláciach. Tento koktejl hovorí o tom, že treba nakupovať aktíva a investovať peniaze, pretože mať peniaze na účte je dnes živá katastrofa. V Proxente vidíme momentálne mimoriadne veľa príležitostí na investovanie. Navyše, za prvých šesť mesiacov tohto roku sa počet klientov v Proxente zdvojnásobil. Ľudia majú našetrené zdroje a začínajú vnímať potrebu investovania,” dodáva Pavol Kožík. Podľa Stanislava Pánisa počas súčasnej krízy ľudia nepanikária ako v roku 2008 a nevyberajú peniaze, ale nechávajú ich zainvestované.
Približne pätina ľudí využila pokles na akciových trhoch na nákupy. „V súčasnosti sa tešia vysokým výnosom. Akciový trh sa za 18 mesiacov zdvojnásobil. Svetová ekonomika bude stále dynamicky rásť,” dodáva Pánis.
Viac o investovaní sa dozviete z najnovšieho dielu relácie Investujeme.