Nástup do školy môžu rodičia deťom uľahčiť i sťažiť. Psychologička radí, na čo dať pozor
Už čoskoro odštartuje nový školský rok. Škola prináša zmeny do života detí aj ich rodičov. Kým sa rodičia starajú o všetky praktické záležitosti a nakupujú školské potreby, ich deti môžu mať z nových povinností väčšie či menšie obavy. Ako hovoriť s deťmi o škole, aby si nerobili zbytočné starosti?
Dodávanie odvahy
Najdôležitejšie je povzbudzovanie a dodávanie odvahy, radí psychologička Šárka Šuvadová z portálu digiQ, ktorý spolupracuje s neziskovou online platformou pre mladých Zmudri.sk. "Či sa už budúce prváča do školy nevie dočkať, alebo či sa skôr rodič obáva, že prvý školský deň bude plný plaču, je nevyhnutné prejaviť dieťaťu dôveru v jeho schopnosti, v jeho vnútornú silu popasovať sa so situáciami, s ktorými sa v škole môže stretnúť," zdôrazňuje.
Podľa Šuvadovej by sa mali rodičia snažiť vyzdvihnúť silné stránky svojich potomkov. Vhodnejšie je podľa nej povedať: “Keď si spolu kreslíme, tak pracuješ veľmi precízne a to ma teší”. Je to oveľa lepšie, než povedať: “Pani učiteľka ťa bude mať rada, lebo si detailista”.
Povzbudenie by podľa psychologičky nemalo mať formu chvály (Si dobré, šikovné dievča!), lebo dieťa tak môže stratiť vnútornú motiváciu a ostať závislé od pochvaly. Rodičia by podľa odborníčky nemali vyjadrovať ani osobné očakávania: “Budeš domov nosiť samé jednotky/včeličky.” Výroky tohto typu podľa nej môžu v dieťati vzbudiť strach zo zlyhania, alebo prispieť k formovaniu čiernobieleho pohľadu na svet.
S obavami opatrne
Rodičia by si taktiež mali dávať pozor na vyjadrovanie obáv, deti totiž majú tendenciu zrkadliť postoje dospelých. Psychologička uvádza príklad. Keď sa batoľa naučí chodiť, čaká ho obdobie mnohých pádov. Je prirodzené, že v rodičoch sa aktivuje ochranársky pud a chcú rýchlo pribehnúť na pomoc. Keby bolo dieťa samé, jednoducho vstane a skúša ďalej, keďže mu vlastne nič nie je. Keď dospelý rýchlo dobehne a tvári sa zdesene, dieťa sa ocitá v stresovej situácii.
"Keď ale dospelý reaguje pokojne, nenechá na sebe poznať, že cíti akúkoľvek obavu, dieťa nenadobudne pocit, že niečo nie je v poriadku – naučí sa, že nekomfortné situácie sú prirodzenou súčasťou života," vysvetľuje Šuvadová.
Školskú tašku vyberajte deťom pozorne, príliš ťažká aktovka preťažuje svalstvo chrbtice
Dieťa v strese
Ako sa u detí môže prejavovať stres? "Akékoľvek správanie, ktoré sa nám nezdá byť normálne, môže byť známkou stresu, či úzkosti," opisuje Šuvadová. "Niektoré deti vo veku nástupu do školy jednoducho plačú, niektoré už dozreli do fázy, kedy dokážu emócie internalizovať, teda spracovať vnútorne, neprejaviť ich navonok. Pokiaľ takéto dieťa spontánne verbálne nevyjadrí svoj diskomfort, stres sa môže postupne nabaľovať a prejaviť sa v prežívaní a následne aj v správaní a somatike," upozorňuje psychologička.
Medzi znaky nevypovedanej emočnej záťaže podľa nej patrí podráždenosť, svalová napätosť, nervozita, neschopnosť sústrediť sa, vyhýbavosť, odmietanie chodenia do školy, priľnavosť (dieťa vyžaduje viac pozornosti, kontaktu), problémy so spánkom, znížená chuť do jedla, časté návštevy toaliet, bolesti (najčastejšie bruško, hlava, nevoľnosť), celková pasivita, alebo naopak, prílišné utiekanie sa k obľúbeným aktivitám.
Dôležité rozhovory
Rodičia môžu uľahčiť deťom nástup do školy aj tak, že s nimi budú veľa hovoriť. "Nie len tak povrchne, že: Ako bolo v škole? Pýtať sa konkrétnejšie otázky zamerané na prežívanie dieťaťa, na jeho myšlienky a emócie. Napríklad: Čo sa ti dnes v škole páčilo najviac a čo najmenej? A reálne s empatiou počúvať, čo nám vravia ich slová aj neverbálne prejavy," vysvetľuje odborníčka.
Šuvadová upozorňuje, že rodičia by sa mali vyhnúť odmenám za zvládnutie prvých dní, či za prvé dobré známky. "Chvíľu by to mohlo fungovať ako uľahčovák, ale dieťa sa prestane snažiť, keď zistí, že nedostane odmenu každý deň," zdôrazňuje. Zároveň netreba kritizovať žiadny výkon dieťaťa, aj keď sa mu možno nedarí. Oceniť treba samotnú snahu.
Ak prvé dni vládne nepohoda
Čo ak prvé dni v škole nejde všetko podľa plánu? "Ja-výrokom vyjadríme vlastné emočné prežívanie vyplývajúce z nepohody dieťaťa: Je mi ľúto, že si sa dnes opäť v škole necítil dobre," opisuje Šuvadová s tým, že následne by rodičia mali upriamiť pozornosť na silné stránky dieťaťa: “Aj keď to nebolo ľahké, našiel si odvahu a zvládol si to!”
Ak je dieťa v nepohode, rodičia by sa mali snažiť zistiť, aký faktor mu v škole spôsobuje stres. Ide o učivo, spolužiakov či ranné vstávanie? Podľa psychologičky môže pomôcť, keď sa rodičia pokúsia anticipovať – "pripraviť akčný plán, postup na uľahčenie nepríjemnej situácie, ktorú tento faktor spôsobuje".
"Nedávame mu rady ani rozkazy, premýšľame spolu: Čo sa dá robiť, keď niečomu v škole nerozumieš? Ak dieťaťu nenapadne vhodná odpoveď, ja-výrokom mu ju naznačíme: Poviem ti, ako som to zvykol riešiť ja. Vždy, keď som si niečím nebol istý, zdvihol som ruku a spýtal som sa pani učiteľky a ona mi to vysvetlila. Čo si o tom myslíš? Čo keby si to skúsil tiež?” radí Šuvadová.
Podľa psychologičky by si rodičia mali dať pozor, aby nebanalizovali prežívanie dieťaťa. "Uznáme jeho emócie, necháme ho prežiť ich, povzbudzujeme ho k ich vyjadrovaniu, empaticky počúvame. Rady typu: musíš toto a hento, ničomu nepomôžu," hovorí Šuvadová.
Pomoc odborníka
"Profesia psychológa je stále vnímaná ako služba, ktorú využívame, keď nastane problém (ak vôbec). Avšak najlepšia intervencia je prevencia," upozorňuje Šuvadová s tým, že radiť sa s psychológom "nie len že nie je hanba, je to dokonca vhodné počas celého vývinu".
Rolu psychológa prirovnáva k preventívnym prehliadkam a konzultáciám u pediatra. "Netreba čakať na varovné signály. Už keď začne rodič uvažovať, či je čas vyhľadať pomoc psychológa, rozhodne je tento čas. Aj keby psychológ zhodnotil, že všetko je v poriadku, je lepšie “odísť naprázdno,” než neriešiť prípadné ťažkosti a nechať ich nabaľovať sa do čoraz väčších problémov," radí psychologička.