Pred 105 rokmi sa odohrala černovská tragédia

Protesty dedinčanov a následná streľba žandárov si vyžiadala 15 životov a desiatky zranených.

Podľa historika Romana Holeca si s Maďarmi nemáme čo vyčítať, strieľali sme aj my do nich

TOP videá

Tragédia v Černovej pri Ružomberku, ktorá si pred 105 rokmi 27. októbra 1907 vyžiadala 15 mŕtvych a desiatky zranených, nebola krivdou na slovenskom národe, myslí si historik SAV a autor monografie

Tragédia v Černovej a slovenská spoločnosť Roman Holec. Podobných tragédií sa podľa neho vo vtedajšom Uhorsku odohralo viac a bez viny neostali ani Slováci. "Nevnímal by som to ako krivdu, lebo ak by sa takto začali klásť každou stranou jednotlivé zlyhania vedľa seba a proti sebe, nebolo by to ani produktívne, ani múdre," odpovedal Holec agentúre SITA na otázku, či bola tragická udalosť naozaj krivdou na slovenskom národe, ako o tom hovorí vyhlásenie Národnej rady SR. Poslanci v roku 2007 v súvislosti so 100. výročím Černovej prijali uznesenie, v ktorom sa konštatuje, že tragické udalosti v Černovej parlament chápe nielen ako historickú krivdu voči Slovákom, ale predovšetkým ako memento, pre ktoré bude mať vždy na pamäti demokratické hodnoty a princípy vzájomnej tolerancie.

Černová má podľa Holca svoju obdobu, avšak v tomto prípade obeťami neboli Slováci. Výsledkom streľby legionárov vo februári 1919 bolo deväť mŕtvych Maďarov a vyše dvadsiatka ťažko zranených. "Aj táto tragédia vyplynula z napätia, ktoré eskalovalo v čerstvo obsadenej Bratislave. Aj tu však nakoniec zlyhal štát, ktorý nebol schopný a ochotný potrestať strieľajúcich a vinu hľadal výlučne v provokáciách demonštrantov," tvrdí historik, ktorý podobne nazerá aj na udalosť v Černovej. Tragédia podľa Holca vyplynula z dobovej situácie, z dobových stereotypov a z dobového vnímania jedných druhými. "Odohrala sa ako súhra niekoľkých naakumulovaných nesprávnych rozhodnutí a vzájomných predsudkov a v obdobnej podobe sa odohrala aj na iných miestach vtedajšieho Uhorska," doplnil. Napríklad v apríli 1904 zastrelili žandári v Aleşde pri politickej konfrontácii 33 rumunských roľníkov a viac ako stovku zranili. Európa to však podľa historika prešla mlčaním.

Černovská tragédia a hlavne jej spolitizované vyšetrovanie podľa historika určite vzájomným slovensko-maďarským vzťahom neprospeli. Nemyslí si však, že by udalosť bola hlavným vinníkom ich nedobrého stavu. "Slovensko-maďarské vzťahy sú zaťažené vzájomným nepochopením sa a nedôverou, mentálnymi (i nacionalistickými) limitmi v hlavách Maďarov i Slovákov, a to i takých, či predovšetkým takých, ktorí o Černovej nevedia vôbec nič," poznamenal Holec. Namiesto obojstranného poučenia sa zČernovej či Bratislavy z roku 1919 sa černovská tragédia podľa neho politicky zneužíva, čo vzájomným vzťahom vôbec neprospieva.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá