Vláda v Gabčíkove povýšila vodu na strategickú surovinu

Ďalšie z výjazdových rokovaní kabinetu Roberta Fica sa odohralo v Gabčíkove. Ministri sa venovali najmä "vodným témam" ale na stôl sa dostala aj téma pacientov so zriedkavými chorobami.

Voda ako strategická surovina

Voda sa má stať strategickou surovinou štátu aj z pohľadu legislatívy. Vláda schválila deklaráciu, z ktorej vyplýva, že voda je strategická surovina štátu podliehajúca národným záujmom, a zároveň uložila ministrovi životného prostredia do konca budúceho roka novelizovať zákon o vodách tak, aby bola slovenská voda aj definovaná v zákone.

Envirorezort bude zároveň kabinetu predkladať na schválenie každý návrh na prepravu, respektíve prevod podzemnej vody cez hranice štátu. Má tiež zabezpečiť zavedenie poplatku za vydanie povolenia na prepravu, respektíve prevod podzemnej vody cez hranice. Ministerstvo financií by z tohto dôvodu malo zase novelizovať zákon o cenách tak, aby ministerstvo životného prostredia bolo cenovým orgánom v oblasti ceny podzemnej vody.

Ako vyplýva z materiálu, v súčasnosti takmer celý svet rieši problémy s nedostatkom vodných zdrojov a nastupujúcou klimatickou zmenou a jej možnými negatívnymi dosahmi na životné prostredie vrátane vôd. "Je nevyhnutné, aby štát chránil, udržiaval a zachovával svoje zdroje vody ako vzácnu, strategickú surovinu, ktorá má už dnes pre krajiny s jej nedostatkom nevyčísliteľnú cenu."

Slovensko má vďaka prírodným podmienkam podľa materiálu v súčasnosti dostatok zdrojov a zásob podzemnej vody, ktoré umožňujú pokryť súčasné aj výhľadové požiadavky verejného aj súkromného sektora. "Predpokladom udržateľnosti tohto stavu, keďže vodné zdroje nie sú nevyčerpateľné, je primeraná regulácia nakladania s vodou, jej účelné a hospodárne využívanie. Cezhraničné nakladanie s podzemnou vodou musí byť pod prísnou kontrolou štátu prostredníctvom jeho vlády," pripomína sa v deklarácii.

Aj cena vody v prípade jej prepravy, respektíve prevodu cez hranice štátu má byť preto stanovená vo vzťahu k jej spoločenskej hodnote, strategickému významu, národným záujmom a má tiež zohľadňovať nákupnú cenu vody v štáte, do ktorého sa bude vyvážať. "V žiadnom prípade nie je morálne akceptovateľné, aby sa v prípade vývozu vody do zahraničia uplatňovala regulovaná cena vody alebo sa dokonca platil iba poplatok za odber podzemnej vody," zdôrazňuje sa v materiáli.

Na vodné hospodárstvo chýbajú peniaze

Financovanie organizácií v oblasti vodného hospodárstva nie je zabezpečené v dostatočnej výške. "Vzhľadom na každoročne sa znižujúci limit výdavkov kapitoly Ministerstva životného prostredia SR, najmä od roku 2010, má klesajúcu tendenciu," uvádza sa v materiáli, ktorý vláda zobrala na vedomie.

Slovenský vodohospodársky podnik dostal vlani a tento rok zo štátneho rozpočtu iba peniaze na úhradu výdavkov na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác. Spolu išlo o 12,6 milióna eur. "V tomto období neboli z prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnuté žiadne transfery na protipovodňové opatrenia a udržiavanie splavnosti vodných ciest," konštatuje sa v materiáli s tým, že ročne ide o desiatky miliónov eur. Výpadok mal prispieť k zhoršeniu ekonomickej situácie podniku, ako aj k neplneniu povinností na úseku protipovodňovej ochrany a v oblasti správy vodných tokov.

Nový splnomocnenec

Nový splnomocnenec vlády pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros Ladislav Lazár je zároveň generálnym riaditeľom Vodohospodárskej výstavby. V spojení týchto funkcií vidí prínos. "Podľa mňa to pomôže vodnému dielu, pretože Vodohospodárska výstavba má všetky údaje, všetky odborné predpoklady, aby sa starala o vodné dielo,“ vyhlásil Lazár.

Očakáva, že by to mohlo pomôcť dokončeniu celej sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, z ktorej dnes stojí len slovenská časť. Lazár od štvrtka strieda vo funkcii doterajšieho splnomocnenca Petra Hatiara, ktorého v stredu odvolala vláda. Nový splnomocnenec je aj košickým mestským poslancom a poslancom samosprávneho kraja. Funkcií sa neplánuje vzdať, chce ich dokončiť. Kandidovať znova už neplánuje.

Lazár hovorí, že v prvom rade je ekonóm, teda technik a praktik, nie politik. "Dnešný stav vodného diela je bohužiaľ dôsledkom politických rozhodnutí, ale ak niektorá zo strán nechce dokončiť vodné dielo, tak jediné, čo ju k tomu môže primäť, sú pádne ekonomické argumenty," dodal Lazár.

Pacienti so zriedkavými chorobami

Na Slovensku neexistuje jednotná koncepcia diagnostiky, liečby a celkovej starostlivosti o pacientov so zriedkavými chorobami. Vláda schválila Národnú stratégiu rozvoja zdravotnej starostlivosti o pacientov so zriedkavými chorobami na roky 2012-2013. Jej cieľom je pripraviť národný plán starostlivosti o takýchto pacientov a pretaviť ho do zdravotnej a sociálnej starostlivosti.

"V SR nebola doteraz venovaná pozornosť koncepčnému pohľadu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom so zriedkavými chorobami. Diagnostika, ošetrovanie a liečba pacientov so zriedkavými chorobami prebieha na pracoviskách naprieč medicínskymi špecializáciami," píše sa vo vládnom materiáli. Pre niektoré zriedkavé choroby alebo skupiny týchto chorôb sú v súčasnosti vytvorené špecializované ambulancie a špecializované centrá.

Podľa nedávno schválených odporúčaní EUCERD - Odporúčanie o kvalitatívnych kritériách pre národné centrá expertízy pre zriedkavé choroby z októbra 2011, by však zatiaľ žiadne pracovisko na Slovensku nesplnilo všetky požadované kritériá, kladené na takéto centrá. Momentálne na Slovensku ani neexistujú údaje o prostriedkoch vynakladaných zdravotnými poisťovňami na starostlivosť o zriedkavé choroby.

Podľa národnej stratégie by sa mala zlepšiť aj všeobecná informovanosť verejnosti o problematike zriedkavých chorôb, taktiež diagnostika a skríning týchto chorôb, podporiť by sa mal vznik Centier expertízy, zlepšiť zber údajov o pacientoch so zriedkavými ochoreniami a podporu by mali získať aj pacientske organizácie, ktoré v tejto oblasti pôsobia na Slovensku.

EXPO bude stáť milióny

Účasť Slovenska na svetovej výstave EXPO Miláno 2015 by mala vyjsť na 3,96 milióna eur. Takýto návrh ministerstva hospodárstva odsúhlasila vláda.

Slovenský národný pavilón by mal mať plochu 1 000 metrov štvorcových. Spomínaná suma vychádza z predpokladu, že výstavbu pavilónu zabezpečia slovenské dodávateľské firmy a v pavilóne bude slovenský personál. Ak by sa pri stanovení potrebných peňazí vychádzalo z kalkulácie talianskych organizátorov a trhových cien platných v Taliansku, náklady na expozíciu so spomínanou rozlohou by prekročili šesť miliónov eur.

Podiel v SPP sa môže predať

Prekážky, ktoré doteraz bránili štátu súhlasiť s predajom 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu, sú podľa premiéra odstránené. Štát tak môže podľa jeho slov rokovať o predaji s českou firmou Energetický a průmyslový holding, ktorá má záujem odkúpiť menšinový balík vlastnený francúzskym a nemeckým investorom.

"Poverili sme ministra hospodárstva, aby viedol ďalšie rokovania o konkrétnych podmienkach, aby sa posilnilo postavenie štátu v SPP," avizoval predseda vlády. Fico zároveň vyhlásil, že EPH sa zaviazal v prípade úspešnej akvizície nezvyšovať v roku 2013 ceny plynu pre maloodberateľov na Slovensku.

"Urobili sme všetko pre to, aby neboli žiadne cenové návrhy, ktoré by viedli k zvýšeniu cien plynu pre domácnosti," zdôraznil Fico. Zároveň víta postoj spoločnosti EPH, ktorá nemá záujem zvyšovať ceny plynu pre domácností. "Ak by im z toho aj vznikli straty, nebudú viesť arbitrážne konania," doplnil šéf exekutívy.      

Vláda sa chystá rokovať s EPH o definitívnom znení zmlúv, ktoré posilnia postavenie štátu v SPP. "Verím, že skončí nie dobrá éra spolupráce a nový investor sa bude správať aj na základe zmluvných podmienok podstatne korektnejšie k Slovensku, ako to bolo doteraz," dodal premiér.      

Menšinový 49-% podiel v plynárňach v súčasnosti prostredníctvom firmy Slovak Gas Holding B.V. vlastnia zahraniční akcionári, pričom už dlhšie rokujú o jeho predaji Energetickému a průmyslovému holdingu. Predkupné právo na tento majetok však má Slovenská republika, preto s jeho predajom inému záujemcovi musí súhlasiť vláda.