Témou bola zahraničná politika
Témou ich poslednej televíznej diskusie pred voľbami 6. novembra bola zahraničná politika, v ktorej má Obama väčšiu dôveru voličov a Romney naopak len malé skúsenosti. Obaja dosahujú v posledných prieskumoch takmer vyrovnané výsledky.
Romney uviedol, že USA majú "zodpovednosť a výsadu" podporovať mier na celom svete. Domáce problémy ako je stagnujúca ekonomika a dlhy však podľa neho oslabili vedúce postavenie krajiny. Romney zdôraznil, že by ako prezident neznižoval vojenské výdavky a usilovať sa posilniť medzinárodné spojenectvá.
Obama povedal, že USA sú vo svete "tou nenahraditeľnou krajinou" a v súčasnosti sú silnejšie než pri jeho nástupe do funkcie pred štyrmi rokmi. Spojené štáty by podľa neho mali oživiť svoje hospodárstvo udržaním pracovných miest v krajine namiesto ich presunu do zahraničia.
Agresívnejší Obama
Obama vstúpil do debaty útočne a Romneyho obvinil, že v zahraničnopolitických otázkach sa neustále mýli. Kritizoval Romneyho za podporu začatia vojny v Iraku, nesúhlas s odchodom vojakov z tejto krajiny, za meniace sa postoje v otázke Afganistanu i namietanie proti dohodám s Ruskom v oblasti jadrových zbraní.
Romney svoje postoje obhajoval a Obamovi povedal, že útoky na jeho osobu určite nie sú spôsobom, ako napríklad zastaviť násilie na Blízkom východe.
Konštatoval, že v rozpore s prvotnými nádejami viedlo zvrhnutie autoritárskych režimov v Egypte, Líbyi a inde k "narastajúcej vlne chaosu". Obama podľa neho neprišiel so súvislou politikou v reakcii na zmeny zmietajúce regiónom.
Obaja kandidáti sa zhodli v tom, že sú proti vyslaniu amerických vojakov do Sýrie s cieľom ukončiť tamojšie násilie. Podľa Romneyho by USA mali stáť na čele úsilia o zistenie, ktoré opozičné skupiny sú zodpovedné, a postarať sa o to, že budú mať zbrane potrebné na boj proti režimu prezidenta Bašára Asada.
Obama uviedol, že Washington so spojencami v regióne zisťuje viac o sýrskej opozícii. Poskytovanie ťažkých zbraní týmto skupinám však podľa neho nie je "jednoduchou záležitosťou".
Najväčší geopolitický nepriateľ
Obama tiež povedal, že USA budú stáť pri Izraeli v prípade, ak sa stane terčom útoku. Zdôraznil okrem toho, že Irán nezíska jadrové zbrane, "pokiaľ budem prezidentom". Romney by presadzoval diplomatickú izoláciu Teheránu, ktorého prezident Mahmúd Ahmadínežád podľa neho svojou rétorikou podnecuje genocídu a mal by byť stíhaný na základe medzinárodného práva.
Obama sa dotkol aj Romneyho vyjadrení počas predvolebnej kampane o tom, že Rusko je hlavným geopolitickým nepriateľom USA. "Zdá sa, že chcete importovať zahraničnú politiku 80. rokov, práve tak ako sociálnu politiku 50. a ekonomickú politiku 20. rokov," povedal svojmu vyzývateľovi.
Európu vynechali
Popri témach ako vojna Afganistane, obchod s Čínou či spor okolo iránskeho jadrového programu zaznela v 90-minútovej diskusii zmienka len o jednej európskej krajine: Grécku.
Republikán Romney využil grécku ekonomickú krízu na varovanie pred pokračovaním Obamovej hospodárskej politiky ďalšie štyri roky v prípade jeho opätovného zvolenia. "To by znamenalo, že by sme sa s dlhmi 20 miliárd dolárov pohybovali smerom ku Grécku," vyhlásil.
Rozhovor s R. Vassom zo Slovenskej atlantickej komisie
Reakcie voličov
