Vo vykopávkach biblického Jeruzalema objavili záhadné žraločie zuby z čias dinosaurov

TA3 ČTK
11.7.2021 08:00

V archeologickom nálezisku v Dávidovom meste vo východnom Jeruzaleme našli archeológovia 20 žraločích zubov z doby pred miliónmi rokov. Nachádzali sa v objekte z 8. storočia pred naším letopočtom a ich prítomnosť zatiaľ ostáva záhadou.

Vo vykopávkach biblického Jeruzalema objavili záhadné žraločie zuby z čias dinosaurov
TASR/AP

Tony keramiky a desaťtisíc kostí

Článok o náleze vyšiel v odbornom časopise Frontiers in Ecology and Evolution. Popisuje sa v ňom, že zuby boli v objekte, vytesanom z vápenca, v blízkosti prameňa, ktorý bol zrejme pôvodne súčasťou vodného systému za južnými hradbami mesta. Neskôr bola nádrž zasypaná hlinou a kameňmi a nad ňou bol postavený dom.

Dávidovo mesto je najstaršou obývanou časťou Jeruzalema, vzťahuje sa k biblickej dobe a je tu významné archeologické nálezisko.

Pri vykopávkach na mieste niekdajšej nádrže archeológovia našli niekoľko ton keramiky a ďalších artefaktov, 10.000 rybích kostí a tiež žraločie zuby, ktoré nechali preskúmať.

Príliš starý nález

"Zistili sme, že kosti patrili asi 14 druhom rýb. Dokazuje to nielen to, že niekdajší obyvatelia Jeruzalema konzumovali veľa rýb, ale aj to, že sa ryby dovážali aj z ďaleka, napríklad z Egypta," citoval The Jerusalem Post odborníka na staré rybie kosti z univerzity v Haife Omriho Lernaua.

"Domnievali sme sa, že aj žraločie zuby boli zvyškami po konzumácii, ale ukázalo sa, že to tak nebolo," pokračoval Lernau. 

Vedelo sa, že starí Izraeliti mäso žralokov jedli. Lenže keď zuby začali skúmať izraelské a zahraničné vedecké tímy, zistilo sa, že patria žralokom, ktoré nemohli byť servírované pred 2800 rokmi, plus-mínus nejaké storočia. Zuby totiž patrili druhom, ktoré existovali v čase vrcholiacej kriedy, teda pred 100 až 67 miliónmi rokov, keď na planéte žili dinosaury.

Vysvetlenie nie je

"Najpravdepodobnejšie je, že patrili nejakému zberateľovi," uvažuje Lernau. Žraločie zuby sa niekedy používali na zdobenie, ale nie je jasné, prečo boli na rovnakom mieste, ako rybie kosti, ktoré boli zjavne odpadom. "Je to zvláštne, nemáme pre to vysvetlenie," priznal Lernau.

Ani pôvod nie je jasný, pretože takéto fosílie sa väčšinou nachádzajú "vrastené" do sedimentov, ktoré sa okolo nich nahromadia. Takéto vrstvy však v Jeruzaleme, alebo aspoň v lokalite Dávidovho mesta, nie sú.

"Žraločie zuby z vrcholnej kriedy sa vyskytujú v hojnom množstve v morských sedimentoch v oblasti hory Skopus a na juhu Negevu," uvádza sa v článku. Kto ich zbieral a prečo ich odniesol do Jeruzalema? Slúžili na ozdobu alebo mali iný účel? Na tieto otázky zatiaľ odpoveď nikto nepozná.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok