Národné parky u nás lesy nespravujú. Podľa Budaja je to európska rarita

Národné parky u nás lesy nespravujú. Podľa Budaja je to európska rarita
Zdroj foto: TASR/Ján Siman
Skutočnosť, že slovenské národné parky nespravujú štátom vlastnené lesy na svojom území, je podľa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽANO) v Európe raritou. „Náš národný park vládne iba kanceláriou, z ktorej úraduje. Keď z nej vyjdú von, tam sú vládcami štátne lesy. A od nich štát chce, aby v prvom rade produkovali drevo a nie chránili les,“ povedal pre TASR.

Pozostatok z totality

Situáciu považuje za výsledok historického vývoja, keď totalitné Československo síce od roku 1948 postupne vytváralo národné parky, prevládajúci záujem štátu však bol hospodársky. Podľa Budaja má byť v národných parkoch prvoradý záujem ochrany prírody a má byť skĺbený s hospodárskymi záujmami, ktoré nie sú postavené iba na ťažbe dreva, ale napríklad aj podpore vhodných foriem turistického ruchu.

Ministerstvo životného prostredia preto pripravilo reformu, ktorou by národné parky získali právnu subjektivitu a správa lesov by prešla z lesníkov na ochranárov. „My úplne nezastavíme ťažbu dreva, lesníctvo bude naďalej existovať a všetkých lesníkov prevezmú národné parky. Tak, ako sa to už dávno stalo v Čechách, Poľsku, aj Maďarsku,“ povedal Budaj, Tvrdí, že to bude v istom zmysle znovuzaloženie slovenských národných parkov.

Financie z plánu obnovy

Po transformácii bude možné na podporu lesných území v národných parkoch použiť financie z Plánu obnovy a odolnosti aj eurofondov. „V momente, keď sa stanú právnymi subjektami, už máme predkonzultované aj v Pláne obnovy a odolnosti, v šesťmiliardovom balíku, ale aj v európskych štrukturálnych fondoch sú pripravené peniaze na pozdvihnutie našich národných parkov,“ konštatoval Budaj. Dodal, že európske peniaze by takto mohli pomôcť oživiť aj zaostávajúce regióny v blízkosti národných parkov.

Budaj upozornil, že problém sa pokúsil vyriešiť už jeho predchodca v kresle ministra životného prostredia László Sólymos (Most-Híd), rôzne záujmové a lobistické skupiny však tak dlho brzdili práce na novele zákona, až k jej schváleniu napokon nedošlo.

O spoluprácu požiadal Budaj poslancov

Preto sa Budaj rozhodol požiadať o spoluprácu poslancov parlamentu, ktorí novelu zákona o životnom prostredí predložili ako poslanecký návrh. „Myšlienka, že sa majú iniciatívy ujať poslanci vznikla aj z praktických dôvodov. Ak totiž chceme dosiahnuť účinnosť zákona od 1. januára budúceho roku, bežný proces vzniku zákona dáva záujmovým skupinám také možnosti lobingu, brzdenia, odkladania, protestov, že by sa ten zákon s veľkou pravdepodobnosťou potkýnal tak, ako sa to dialo za pána Sólymosa,“ priznal Budaj.

Na pripomienkovanie však na základe politickej dohody vyčlenili viac času ako pri iných poslaneckých novelách a priestor na diskusiu bude aj medzi prvým a druhým parlamentným čítaním, ktoré by sa malo uskutočniť v septembri.

Budaj tvrdí, že ako konštruktívny vníma aj dialóg s novým ministrom pôdohospodárstva Samuelom Vlčanom (nominant OĽANO. „Uvedomuje si realitu mojich argumentov. Štátne lesy sa nikdy nemôžu uchádzať o eurofondy, to by bola nedovolená štátna pomoc. A my pomoc týmto regiónom dlžíme,“ zhrnul Budaj.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá