Marek Madro z IPčka: Pandémia nás zmenila. Mladým je ťažko, o pomoc prosia aj učitelia

TA3 Katarína Jenisová
26.6.2021 08:00

"Dôsledky pandémie sa najviac dotkli mladých ľudí," hovorí Marek Madro z online poradne IPčko, ktoré sa už počas prvej vlny stretlo s extrémnym nárastom žiadostí o pomoc. Ako sú na tom mladí ľudia teraz? Podľa Madra je pomoc stále potrebná a poradcovia sú naďalej vyťažení.

Marek Madro z IPčka: Pandémia nás zmenila. Mladým je ťažko, o pomoc prosia aj učitelia
Facebook.com/IPčko

Najnáročnejším mesiacom bol pre poradňu IPčko december minulého roka. Ten "december" však neskôr pokračoval aj počas prvých mesiacov v roku 2021. "S postupným uvoľňovaním a zlepšovaním pandemickej situácie by sa mohlo zdať, že zavládne akýsi „pokoj“ a pokles počtu kontaktov od ľudí, ktorí sa na naše linky pomoci IPčko.sk, Krízová linka pomoci (0800 500 333) a Dobrá linka obracajú. Musím skonštatovať, že ten mierny pokles trval asi 2 týždne," uviedol Marek Madro, psychológ a zakladateľ Internetovej poradne pre mladých.

IPčko - Internetová poradňa pre mladých - zahŕňa skupinu mladých ľudí, psychológov, sociálnych pracovníkov i študentov s túžbou pomáhať druhým. Na online linke dôvery poskytujú bezplatnú a anonymnú psychologickú i sociálnu pomoc.

Aktuálna situácia je podľa neho veľmi dynamická a poradcovia sú nonstop vyťažení. V januári až máji 2021 uskutočnili ich odborníci z liniek pomoci 4514 kontaktov, v ktorých mladí ľudia hovorili o pocitoch osamotenia a strachu, 2419 kontaktov vo chvíľach, keď uvažovali nad ukončením svojho života a vzrástol aj počet kontaktov, v ktorých hovorili mladí ľudia o sebapoškodzovaní (2368 kontaktov). V téme domáceho a sexuálneho násilia uskutočnili 1064 poradenských a krízových komunikácií a pri pokuse o samovraždu to bolo 227 pomáhajúcich komunikácií.

Ako sú na tom mladí ľudia teraz? S akými problémami bojujú a ako im v tom dokáže pomôcť aj IPčko? Viac sa dozviete v našom rozhovore s psychológom a zakladateľom projektu Marekom Madrom.

Evidujete dôsledky pandémie a prísnych opatrení?

Dôsledky pandémie a opatrení sa jednoznačne najviac dotkli mladých ľudí, ktorí celkovo situáciu s pandémiou zvládali najťažšie. Sú v krehkom a citlivom období, v ktorom je pre nich veľmi veľa zmien aj bez pandémie, a ktoré sa pokúšajú s tými zručnosťami, schopnosťami a skúsenosťami, ktoré majú, zvládať najlepšie, ako vedia. Pandémia bola niečo neočakávané, s čím sme mali problém vysporiadať sa aj my dospelí a ich „odstrihla“ od toho najprirodzenejšieho a najpotrebnejšieho, čo v tomto vývinovom období majú a potrebujú - rovesníci, rovesnícke skupiny, indentita, prijatie, túžba niekam patriť, škola vzdelávanie. A potom tu bol návrat do škôl, ktorý nie vždy prebiehal tak, ako mal.

Boli sme v kontakte s mladými ľuďmi, ktorí nevládali realizovať požiadavky školy, trpeli úzkosťami, obavami, pocitmi sklamania, mysleli na ukončenie života. Rovnako sme boli v kontakte aj s učiteľmi a riaditeľmi, ktorí nás prosili o pomoc, lebo im žiaci plačú na hodinách. Taktiež sme boli v kontakte aj s lekármi a sestrami, ktoré už boli na pokraji svojich fyzických aj psychických síl. Mohol by som menovať mnoho skupín, ktorých pandémia a opatrenia zasiahli. Každá je iná, každá je špecifická, ale spája ich to, že si tí ľudia siahli na dno svojich síl a to, že nás kontaktovali bolo zase dôkazom ich obrovskej odvahy a potreby byť tu nonstop, anonymne a bezplatne.

"Odborníci odhadujú, že pri návrate bude odbornú pomoc potrebovať asi 20 % mladých ľudí, počet kontaktov od mladých ľudí na našich linkách pomoci potvrdzuje, že im je ťažko, potrebujú pomoc, hľadajú pomoc a najmä tú, ktorá je anonymná," hovorí Marek Madro.

Opatrenia sa postupne uvoľnili a zdá sa, že život sa vrátil do normálu. Je to tak podľa vás aj u mladých ľudí?

Ako som už naznačil, situácia s návratom „do normálu“ nie je pre mladých ľudí jednoduchá. Je dôležité si uvedomiť, že toto vlastne nie je návrat do normálu, toto je návrat do života „po“ pandémii, ktorí nie je rovnaký ako pred pandémiou, pretože stále tu máme opatrenia, rúška, obmedzenia a najmä máme za sebou obdobie, ktoré nás zmenilo. Odborníci odhadujú, že pri návrate bude odbornú pomoc potrebovať asi 20 % mladých ľudí, počet kontaktov od mladých ľudí na našich linkách pomoci potvrdzuje, že mladým ľuďom je ťažko, potrebujú pomoc, hľadajú pomoc a najmä tú, ktorá je anonymná.

Spomínali ste, že návrat do škôl neprebiehal tak, ako mal. Ako to študenti zvládli?

V období od januára do apríla, keď vrcholila pandémia a zároveň sa pripravoval aj návrat do škôl sme uskutočnili 6405 komunikácií, z toho 1339 bolo o pocite osamelosti, o absencii rovesníckych vzťahov alebo o narušených vzťahoch s rovesníkmi, 836 rozhovorov, ktoré sa týkali pocitov tlaku na ich vzdelávací výkon zo strany školy, rýchlu adaptáciu z dištančného na prezenčné vzdelávanie, neistoty v otázkach ďalšieho vzdelávania a rizika návratu dištančného vzdelávania v prípade 3. vlny pandémie, 415 o zvýšenej úzkosti, strese, nervozite, neistote, strachu, únave, apatii, 219 mladých ľudí popisuje obavu zo zameškaného učiva, ktoré sa im nepodarí doučiť, čo môže mať vplyv na ich ďalšie vzdelávanie a vzdelávacie výsledky, 205 mladých ľudí v rozhovoroch uviedlo, že krátko po nástupe do škôl boli hodnotení, skúšaní a písali písomky, 147 mladých ľudí zhodnotilo, že v ich škole nebola žiadna alebo len minimálna podpora pri návrate do škôl.

A čo učitelia? Ako ste reagovali na ich prosby o pomoc?

Kontakty od učiteľov riaditeľov a školských psychológov boli po otvorení škôl „na dennom poriadku“. Ukazujú nám realitu toho, v akom stave je duševné zdravie mladých ľudí. V rámci našej iniciatívy sme začali realizovať Online triednické hodiny s IPčkom, chceli sme byť mladým ľuďom ešte bližšie, podporiť ich a sprevádzať ich pri riešení duševných ťažkostí, bolestí, obavách a zmenách. Poskytli sme školám možnosť mať leporelo s témou kybergroomingu, vytvorili sme mini leporelá o zvládaní stresu, úzkosti a pri myšlienkach na ukončenie života a naposledy sme oslovili školy v Bratislave s ponukou informovať svojich žiakov o existencii Klubu Machovisko, ktorý predstavuje nový koncept pomoci v offline prostredí.

Školský rok sa blíži ku koncu, prichádza tlak aj z hľadiska známok a ukončenia ročníka. Čo by ste poradili rodičom detí, ktorým sa až tak možno nedarilo aj kvôli tomu, že boli dlhodobo doma?

Podporte svoje deti, oceňte ich za to, čo zvládli a majú za sebou. Ukážte im, že vás zaujíma to, čo prežívajú a to, ako sa cítia. Buďte im oporou, porozumením a nepoukazujte na známku, lebo teraz za tou 3, ktorú vy vidíte ako zhoršenú známku, môže byť ich maximum, ktoré zo seba dali.

Čo by ste poradili mladým ľuďom, ktorí čelia tlaku zo známok a záverečných hodnotení?

Aby so svojimi pocitmi nezostávali osamote, hovorili o tom, čo prežívajú, dostali to zo seba von, lebo keď to už raz niekomu poviete, ste na to dvaja. Ak nie je nikto vo vašom okolí, sme tu my, ktorí chceme a budeme počúvať.

Nedávno ste otvorili už spomínaný Klub Machovisko. Môžete nám ho priblížiť? Čo sa skrýva za týmto pojmom?

Klub Machovisko vznikol preto, aby ľudia, ktorým je ťažko, ale aj tí, ktorí majú šťastné dni, mali na svete miesto, kde môžu dostať anonymnú odbornú psychologickú pomoc, zažiť záujem, zábavu, chill, rozvoj a nový štart. Je to nový koncept neformálnej psychologickej pomoci pre mladých ľudí v krízových situáciách, v ktorom sa stretáva odbornosť, neformálnosť, pomoc, zážitok, záujem a rozvoj. Klub Machovisko stojí na nízkoprahových princípoch, to znamená, že sa naši návštevníci nikde nemusia registrovať a nemusia prezradiť vlastné meno.

V Klube Machovisko organizujeme pravidelný program. Súčasťou je poradenská miestnosť Káčko, kde je možné sa so psychológmi a psychologičkami porozprávať v diskrétnejšom prostredí. Ponúkame možnosť porozprávať sa so psychológmi, psychologičkami alebo ďalšími návštevníkmi klubu pri káve, horúcej čokoláde, čaji alebo kofole z kaviarne.

A ak sa pýtate na názov, že prečo je Klub Machovisko pomenovaný podľa machu, tak je to preto, že mach je v prírode nenápadný, nenahraditeľný, krehký, citlivý a pritom je odolný a potrebuje našu ochranu. Ukazuje smer cesty von (z lesa) a je indikátorom zdravého ekosystému. Napriek tomu je v prírode často prehliadaný a považovaný za samozrejmosť. Presne ako ľudia, ktorí prežívajú duševné ťažkosti a krízy. Ukazujú stav spoločnosti a cestu, ktorou sa má spoločnosť vydať. Sú krehkí, fascinujúci, inšpiratívni a hodní obdivu.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok