KDH: Zvýšením daní stratíme výhodu voči susedom
Súčasná vláda podľa predsedu KDH Jána Figeľa predkladá antisociálne opatrenia, ktoré zaťažia zamestnancov, živnostníkov, či dohodárov vyššími daňami, odvodmi a poplatkami.
Kabinet Roberta Fica je podľa predsedu KDH Jána Figeľa vládou istôt niekoľkých a niektorých a vládou neistôt pre väčšinu občanov Slovenska. Súčasná vláda totiž podľa neho predkladá antisociálne opatrenia, ktoré zaťažia zamestnancov, živnostníkov, či dohodárov vyššími daňami, odvodmi a poplatkami.
"Tieto opatrenia sa dotknú takmer všetkých ľudí," povedal šéf KDH na tlačovej besede. Smer podľa neho ukazuje svoju pravú tvár. "Iné hovoril pred voľbami a iné opatrenia realizuje postupne teraz," upozornil Figeľ. Vládna strana podľa neho napríklad tvrdila, že ich opatrenia sa nedotknú ľudí a Smer tiež sľuboval, že sa nedotkne výšky príspevkov do druhého piliera. "Zosekali sporenie na dôchodky," pripomenul.
Ako pokračoval líder KDH, zvýšením sadzby dane z príjmu právnických osôb z 19 % na 23 % sa spomalí hospodársky rast na Slovensku. "Posunie nás to nad úroveň Česka, Poľska a Maďarska, Slovenko tak stratí konkurenčnú pozíciu, ktorú dlhé roky v regióne malo," upozornil Figeľ. Slovensko tak podľa neho budúci rok čaká oslabenie hospodárskeho rastu a zvýšenie miery nezamestnanosti. "Znamená to zároveň posun mnohých skupín obyvateľstva na hranicu alebo aj za hranicu chudoby," dodal.
Podpredseda KDH Július Brocka avizoval, že kresťanskí demokrati na blížiacej sa parlamentnej schôdzi podajú viaceré pozmeňujúce návrhy na vylepšenie vládneho návrhu novely Zákonníka práce. "Budeme navrhovať, aby sa účinnosť novely Zákonníka práce odsunula o jeden rok, dúfajúc v zlepšenie ekonomickej situácie u nás aj vo svete," povedal. Druhým návrhom KDH je zákaz maloobchodného predaja počas sviatkov a nedieľ. Upozornil pritom na to, že zmeny v Zákonníku práce ešte nie sú ani schválené, avšak už majú vplyv na zvyšovanie nezamestnanosti na Slovensku. "Viacerí zamestnávatelia už dnes z obavy, že stratili zákazky a nemajú prácu pre svojich zamestnancov, ich prepúšťajú už teraz, pre očakávané vysoké náklady zamestnávateľov," tvrdí Brocka.
Návrh novely Zákonníka práce od začiatku budúceho roka obnovuje súbeh výpovednej lehoty a odstupného pri prepustení zamestnanca s pracovným pomerom dlhším ako dva roky. Výška odstupného má pritom závisieť od počtu odpracovaných rokov. Zamestnanec, ktorého pracovný pomer trval viac ako dva roky a menej ako päť rokov, má mať v prípade výpovede nárok na odstupné vo výške priemerného mesačného zárobku a aj na dvojmesačnú výpovednú lehotu.
Ak pracovný pomer zamestnanca trval viac ako päť rokov, bude mať tento zamestnanec pri výpovedi popri odstupnom nárok aj na trojmesačnú výpovednú lehotu. Pri trvaní pracovného pomeru viac ako päť rokov a menej ako desať rokov má vzniknúť nárok na odstupné vo výške dvoch priemerných zárobkov. Odstupné na úrovni troch priemerných miezd má patriť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trval viac ako desať rokov a menej ako dvadsať rokov. Pri odpracovaní viac ako dvadsiatich rokov má byť odstupné vo výške štyroch priemerných miezd.
Zmeny by mali nastať aj pri reťazení pracovných pomerov uzatvorených na určitý čas. Kým v súčasnosti možno pracovný pomer na uzatvorený určitý čas dohodnúť najdlhšie na tri roky a možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov najviac trikrát, po novom by malo byť možné takýto pracovný pomer dohodnúť najdlhšie na dva roky. Zamestnávateľ ho pritom bude môcť predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.
Záznam z tlačovej besedy KDH