Vedci skúmali, ako dlho po covide mali pacienti v krvi protilátky

Vedci skúmali, ako dlho po covide mali pacienti v krvi protilátky
Zdroj foto: TASR/AP (ilu)
Výskum, ktorému sa podarilo urýchliť hojenie rán, nové poznatky o protikoronavírusových vakcínach, nález pozostatkov deviatich neandertálcov v Taliansku, dôkazy naznačujúce, že Mars môže byť stále vulkanicky aktívny, ale aj správy o plánoch na prvý ruský celovečerný film vo vesmíre.

Pozrite si súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

  • Českým a francúzskym vedcom sa v spoločnom výskumnom projekte podarilo urýchliť hojenie rán spojením krvných doštičiek a kmeňových buniek. Krvné doštičky podľa vedcov zlepšujú liečebný potenciál mezenchymálnych kmeňových buniek (MSC), teda zárodočných buniek, ktoré majú schopnosť pretvoriť sa na iné bunky. Pri vzájomnom spojení si odovzdávajú mitochondrie (teda "bunkové elektrárne", ktoré pre bunku vyrábajú energiu), a tým posilňujú tvorbu látok urýchľujúcich hojenie rán.
  • Odborníci tiež skúmali protikoronavírusové vakcíny. Zistili, že miešanie vakcín proti chorobe COVID-19 od spoločnosti AstraZeneca a konzorcia Pfizer/BioNTech zvyšuje výskyt miernych až stredne závažných vedľajších účinkov.
  • Nové zistenia priniesli aj experti v talianskej štúdii zameranej na výskum protilátok na koronavírus. Protilátky podľa nich zostali v krvi pacientov s ochorením COVID-19 najmenej osem mesiacov po nakazení. Táto štúdia zverejnená vo vedeckom časopise Nature Communications takisto zdôraznila dôležitosť rozvinutia protilátok pri vyliečení sa z koronavírusu. "Tým ľuďom, ktorým sa nevytvoria protilátky do 15 dní od nakazenia, viac hrozí, že sa u nich rozvinie vážny priebeh ochorenia COVID-19," dodali vedci vo vyhlásení.
  • V Taliansku sa podaril významný objav aj archeológom, ktorí v jaskyni nachádzajúcej sa juhovýchodne od metropoly Rím našli pozostatky deviatich neandertálcov. Vedci sa domnievajú, že väčšinu z týchto neandertálcov zabili hyeny, ktoré ich telá následne zavliekli do svojho jaskynného brlohu.
  • Archeológovia tiež objavili najstarší známy hrob človeka druhu Homo sapiens v Afrike, ktorý sa našiel Keni. Výskum tam odkryl pozostatky dieťaťa, ktoré bolo pred takmer 80.000 rokmi starostlivo uložené do hrobu.
  • V nových objavoch nezaostával ani výskum vesmíru. Najnovšie dôkazy vedcov o pravdepodobne najmladšej sopečnej erupcii na Marse naznačujú, že červená planéta môže byť stále vulkanicky aktívna. Tieto nové zistenia navyše zvyšujú pravdepodobnosť, že teplo z nedávnej sopečnej činnosti mohlo pomerne nedávno vytvoriť priaznivé podmienky pre mikrobiálny život.
  • Naopak, americký Národný úrad pre letectvo a vesmír oznámil, že v pondelok sa začala vracať k Zemi kozmická sonda OSIRIS-REx, ktorá z asteroidu Bennu odobrala vzorky hornín a prachu. Vo vesmíre strávila takmer päť rokov a cesta na Zem jej bude trvať ďalšieho dva a pol roka.
  • Ruská vesmírna agentúra Roskosmos vo štvrtok oznámila, že natočí prvý celovečerný film vo vesmíre. Na Medzinárodnú vesmírnu stanicu vyšle v októbri režiséra spolu s herečkou. Roskosmos vo štvrtok okrem toho informoval, že v decembri do vesmíru vezme aj japonského miliardára Jusaku Maezawu a jeho asistenta Józóa Hiranoa. Dvojica plánuje svoj zážitok z pobytu v kozme zdokumentovať a podeliť sa oň na internetovej platforme YouTube. Pôjde o v poradí ôsmeho a deviateho vesmírneho turistu.

Najnovšie k téme: KORONAVÍRUS

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá