Zomrel významný slovenský herec Elo Romančík

Elo (Emanuel) Romančík sa narodil 17. decembra 1922 v Ružomberku. Herec, o ktorého meno Elo sa postarala učiteľka, keď ho prihlasovala do recitačnej súťaže, profesionálne začínal na doskách Slovenského komorného divadla v Martine. Tam pobudol 11 rokov a herecky i ľudsky dozrieval na postavách rozsiahlej typovej škály.

Po úspešných rokoch v Martine prešiel v roku 1956 do bratislavskej Činohry SND, ktorej členom bol až do odchodu do dôchodku v roku 2002. Na scéne SND stvárnil desiatky postáv - poslednou úlohou, ktorú premiérovo naštudoval, bol v roku 2001 "Starec" v Sofoklovej tragédii Vládca Oidipus. Na doskách divadla stál naposledy v roku 2005, keď ho zavolali na výjazd s predstavením Na skle maľované, kde účinkoval.

V bohatej hereckej biografii Ela Romančíka dominujú charakterovo ušľachtilé a vyrovnané typy, vytvoril však aj rad rozporných, záporných, ale aj rýdzo komediálnych úloh. Svoj herecký talent naplno uplatnil aj v dramatickej rozhlasovej tvorbe, presadil sa tiež vo filme a televízii.

Spolu s herečkou Máriou Kráľovičovou bol jedným z prvých hercov v slovenskej televíznej inscenácii Dovidenia Lucienne. Inscenáciu odvysielali naživo 15. mája 1957 z bratislavského štúdia Československej televízie a začala sériu legendárnych televíznych pondelkov.

Účinkoval napríklad vo filmoch Rodná zem (1953), Pole neorané (1953), Kapitán Dabač (1959), Polnočná omša (1962), Kladivo na čarodějnice (1969), Škriatok (1974), Meridián (1975), Ežo Vlkolinský (1978), Dvanásť nahnevaných mužov (1981), Vianoce Adama Boronču (1988), Diabol vo Francúzsku (1991) či Romulus Veľký (1992).

Elo Romančík bol známy aj svojou maliarskou záľubou, karikatúrnym spôsobom zachytil takmer všetkých svojich kolegov, hercov. Čas a miesto rozlúčky s Elom Romančíkom ešte nie sú známe, podľa informácií tlačovej tajomníčky SND Izabely Pažítkovej ho oznámia dodatočne.