Druhý polrok má optimistické vyhliadky, ale nad krízou sme zatiaľ nevyhrali
Pandémia zatriasla aj slovenským hospodárstvom. V akom časovom horizonte sa naša ekonomika konečne pozviecha?
Tržby sa presunuli na internetový obchod
Ekonomika Slovenska sa kvôli obmedzeniam spôsobenými pandémiou vlani prepadla o 5,2 percenta. Išlo o prvý pokles od finančnej krízy z roku 2008. Vtedy hospodárstvo zaznamenalo pokles o 5,5 percenta. Koronakríza už trvá viac ako rok. Z udalosti, ktorá prišla nečakane, sa tak stal dlhodobý problém. Čoraz viac sa preto vynárajú otázky, kedy a ako sa ekonomika dokáže z krízy spamätať.
„Už v prvom štvrťroku sme videli, že najviac trpela zamestnanosť v gastropriemysle či ubytovaní. To sú tie najviac zasiahnuté sektory. Ale videli sme aj to, že sa nedarilo ani spotrebe domácností a maloobchodným tržbám. V minulom roku sme videli, že maloobchodné tržby držali ekonomiku, ale teraz v prvom štvrťroku sme zaznamenali ich razantný až dvojciferný pokles na medziročnej úrovni,” hovorí Branislav Žúdel z Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií. Podľa neho by sa však negatívny trend mal začať otáčať v druhom polroku tohto roka.
„Maloobchodný sektor sa s prvou fázou krízy dokázal vyrovnať, pretože trvala krátko. Dnes vidíme negatívny zásah pri obmedzení nepotravinárskeho tovaru. To sú tržby rádovo v desiatkach miliónov eur, ktoré štát stratil v podobe DPH alebo priamych daní. Tržby sa presunuli na internetový obchod, ktorý vo výraznej väčšine ovládajú české e-shopy. V podstate sme takýmto spôsobom saturovali českú ekonomiku na úkor tej slovenskej,” hovorí predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič. Podľa neho je dôležité, aby sa štát začal zaoberať impulzami, ktoré podporia prirodzenú spotrebu: „Viaceré európske krajiny pristupujú k dočasnému zníženiu DPH v postihnutých sektoroch. Kríza ešte nie je vyhratá a stále nevieme ako pandémia bude pokračovať.“
Kde je príčina problému?
Príčina problému nie je na rozdiel od predchádzajúcej krízy v ekonomike, ale v zdravotnej situácii. Podľa niektorých by preto malo byť ekonomické oživenie oveľa rýchlejšie a svižnejšie ako pri finančnej kríze spred dekády. Nie všetci sú ale optimisti. Ministerstvo financií napríklad pred nedávnom zhoršilo svoju prognózu pre tohtoročný rast ekonomiky. Kým pôvodne počítalo s rastom o 4,3 percenta, aktuálne je to o jeden percentuálny bod menej, teda len 3,3 percenta. K masívnejšiemu oživeniu by podľa ministerstva malo prísť až v budúcom roku, keď počíta s rastom HDP o 6,3 percenta.
Národná banka Slovenska je na druhej strane oveľa optimistickejšia. V prognóze zverejnenej koncom marca predpovedá rast ekonomiky pre tento rok na úrovni až piatich percent. Prognózy dvoch najvýznamnejších ekonomických inštitúcií sa tak zásadne líšia.
Názory ministerstva financií a NBS sa odlišujú najmä v predpovedi na budúci vývoj spotreby domácností. Kým ministerstvo neočakáva tento rok výrazné oživenie spotrebiteľských výdavkov, národná banka prognózuje výrazne plnšie nákupné košíky. Práve spotreba domácností tak bude jazýčkom na váhach, ktorý rozhodne o tom, ako rýchlo sa Slovensko spamätá z krízy.
Sporenie a odložená spotreba
NBS konštatuje, že domácnosti začali počas lockdownu viac šetriť. Miera úspor v prvom štvrťroku dosiahla až päť percent. Znamená to, že päť percent disponibilného príjmu si ľudia odložia bokom. Pred pandémiou to neboli ani dve percentá. Podľa ekonomickej teórie si ľudia tvoria úspory v ťažkých časoch v obavách z budúcnosti. Chcú mať rezervu pre neočakávané situácie, akou je napríklad strata zamestnania. Ak by išlo o tento prípad, ľudia by boli ochotní úspory neskôr míňať len veľmi opatrne.
Podľa NBS ide o odlišnú situáciu. Až polovica z nových úspor totiž vznikla preto, že domácnosti nemali kde peniaze utratiť. Obchody a prevádzky služieb sú zatvorené, zárobky tak končia na bankových účtoch. Je to dobrá správa do budúcnosti. Keďže za aktuálnou tvorbou úspor je najmä odložená spotreba, peniaze dokážu spotrebitelia po uvoľnení opatrení opäť rýchlo pretaviť na nákupy.