Ako vplývajú bratislavské mrakodrapy na vodu? Geológ povedal viac aj o projekte metra
V Bratislave prebieha intenzívna výstavba a panorámu mesta mení čoraz väčšie množstvo výškových budov. Mrakodrapy ležia na podloží štrkov a pieskov, teda na miestach, kde sa vsakuje do podzemných vôd voda z Dunaja. O tom, čo robí s prúdením vôd masívna výstavba, sme hovorili v relácii Tak takto?! na TA3 s geológom a riaditeľom Ústavu vied o Zemi SAV Jánom Madarásom.
Kvalitné zásoby podzemných vôd
"Oblasť Žitného ostrova má šťastie na ozaj obrovské zásoby podzemných kvalitných vôd," potvrdil geológ. Túto obasť si podľa neho môžeme predstaviť ako vaňu naplnenú štrkom, pieskom aj ílom. V medzerách sa nachádza obrovské množstvo vody, vysvetlil. Jej množstvo sa odhaduje až na 15 miliárd metrov kubických. Výsledkom je, že hlavné mesto a s ním celé západné Slovensko nemá problém s pitnou vodou.
Hladina podzemnej vody sa vďaka Vodnému dielu Gabčíkovo zdvihla a začala vyplavovať toxické látky zo skládok. V oblasti Bratislavy je ich niekoľko, medzi najhoršie miesta patrí podľa Madarása oblasť Istrochemu, Vrakuňa, kde sa nachádza časť skládky, ktorá patrila k Istrochemu, potom bývalá rafinéria Apollo aj oblasť Slovnaftu, kde sa znečistenie vytvára, ale podľa Madarása má fabrika zároveň aj kapacity na zamedzovanie škodlivých dopadov.
Dunajská voda vsakuje do štrkov najmä v miestach, kde je v Bratislave najväčší stavebný boom. Základy výškových stavieb siahajú hlboko, až pod úroveň štrku. Tak sa vytvára bariéra priesaku podzemných vôd, vysvetlil geológ. Zníži sa tak rýchlosť prúdenia podzemných vôd, a s tým sa zníži aj rýchlosť ich prúdenia do oblastí skládok. Zmení sa pritom aj smer prúdenia vôd. Ak sa v oblasti Apolla vytvorí podzemný blok, ktorý zabráni prirodzenému toku vody, znečistenie sa môže rozširovať pomalšie, ale "aj tak sa rozširuje", potvrdil Madarás.
Mohla by mať Bratislava metro?
Dalo by sa na podloží, akým disponuje hlavné mesto, vybudovať metro? Podľa geológa by to išlo "úplne bez problémov". Už na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov bolo vykonaných mnoho geologických vrtov a podľa Madarása sa vedelo, "čo tam máme". V mnohých oblastiach vo svete sú podobné sedimenty a metro tam vybudovali bez problémov. Metro by nemalo zásadný vplyv na prietok podzemných vôd, potvrdil Madarás.
Ako by mala prebiehať ďalšia výstavba v Bratislave, aby boli podzemné vody chránené? Podľa geológa ide najmä o to, aby ďalšia výstavba, ktorá sa pravdepodobne dotkne najmä petržalského brehu Dunaja, bola "buď minimálna, alebo ohľaduplná k životnému prostrediu", keďže je to viac-menej jedna z posledných lokalít pre vsakovanie podzemných dunajských vôd, skonštatoval Madarás.
Celú reláciu Tak takto?! si môžete pozrieť tu:
Medzi najznečistenejšie oblasti patrí Istrochem, Vrakuňa, kde sa nachádza časť skládky, ktorá patrila k Istrochemu, bývalá rafinéria Apollo aj oblasť Slovnaftu.
