Výskum roborastlín sa už začal. V čom sú lepšie než klasické roboty?

Výskum roborastlín sa už začal. V čom sú lepšie než klasické roboty?
Zdroj foto: ČTK (Ilustračná fotografia)
Mäsožravé rastliny, ovládané na diaľku, alebo rastliny, ktoré nahlásia, keď sú choré. Aj na tom pracujú vedci, ktorí testujú nové systémy komunikácie s vegetáciou, píše agentúra AFP.

Tím z Massachusettského technologického inštitútu použil listy špenátu ako detektory, ktoré mali vedcom poslať e-mail, ak v podzemí zaznamenali výbušniny.

Mucholapka na diaľkové ovládanie

V Singapure vedci napojili rastliny na elektródy. Tie detekujú slabé elektrické signály, ktoré rastliny prirodzene vysielajú. Túto technológiu vedci použili, aby prinútili mäsožravú mucholapku, aby sklapla svoje "čeluste" po signále vyslanom z mobilného telefónu. Potom jeden okvetný plátok pripojili na robotickú ruku, ktorá uchopila miniatúrny kúsok kovu alebo zachytila drobný padajúci predmet.

Táto technológia je ešte len na začiatku, ale vedci predpokladajú, že by ju v budúcnosti mohli využiť na vývoj "roborastlín". Tie by mohli pri manipulácii s veľmi krehkými predmetmi nahradiť klasické roboty, ktorých úchopové časti sú príliš tuhé a neohybné. "Tento druh prírodných robotov by ako rozhranie mohol používať umelé roboty a spoločne by vytvorili hybridný systém," uviedol Čchen Siao-tung, autor štúdie zverejnenej Technologickou univerzitou Nanyang v Singapure.

Je ešte potrebné vyriešiť mnoho problémov. Vedci napríklad dokážu stimulovať mucholapku, aby zatvorila čeluste, ale ešte jej nedokážu poslať signál, aby ich otvorila. V bežných prírodných podmienkach trvá opätovné otvorenie rastliny desať hodín, alebo aj dlhšie.

Hlásenie chorôb pestovateľom

Systém dokáže zaznamenať slabé rastlinné signály a poľnohospodári by sa v budúcnosti mohli dozvedieť o ochoreniach svojich plodín priamo od nich ešte v rannom štádiu nákazy. "Pri sledovaní elektrických signálov rastlín by sme mohli detekovať tiesňové volanie vegetácie alebo anomálie," uvádza Čchen.

Vedci vedia o elektrických signáloch, ktoré vyvolávajú rastliny, už dlhší čas. Mäkký a nepravidelný povrch rastlín však komplikuje umiestnenie senzorov. Výskumníci z NTU vyvynuli elektródy, ktoré majú pružnú textúru plastového filmu a môžu obopnúť rastlinu a veľmi presne zaznamenať aj jej najjemnejšie signály.

Podobnou cestou sa vydali aj ďalší vedci. V roku 2016 použil tím z Massachusettského technologického inštitútu listy špenátu ako detektory, ktoré mali vedcom poslať e-mail v prípade, že v podzemí zaznamenajú výbušniny. Vedci použili uhlíkové nanotrubice, ktoré vyslali fluorescentný signál, keď korene rastlín detekovali zlúčeniny, z ktorých sa skladajú výbušniny. Signál zaznamenala infračervená kamera, ktorá poslala správu vedcom.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá