Máme na viac, hodnotia prvý rok novej vlády spoločenskí vedci

Máme na viac, hodnotia prvý rok novej vlády spoločenskí vedci
Zdroj foto: TASR/Jaroslav Novák
Na fungovaní vlády Igora Matoviča možno oceniť viacero pozitív, pri spravovaní krajiny sa však prejavilo aj mnoho negatívnych tendencií. V hodnotení prvého roka vlády to v spoločnom vyhlásení uviedla skupina spoločenských vedcov Iveta Radičová, Soňa Szomolányi, Zora Bútorová, Grigorij Mesežnikov a Martin Bútora. Zhodujú sa, že v kvalite vládnutia má Slovensko na viac.

Oceňujú fungovanie polície, prokuratúry aj súdnictva

Vedci oceňujú, že i napriek zložitosti vývoja, do ktorého výrazne zasiahla pandémia ochorenia COVID-19, možno na prvom roku vládnutia Matovičovho kabinetu vidieť pozitívne výsledky, napríklad vo fungovaní polície, prokuratúry i súdnictva. "Dosiahol sa významný posun v očistení štátu od mafiánskych praktík," uvádzajú vedci. Chvália aj spôsob výmeny vedenia generálnej i špeciálnej prokuratúry, nové zloženie Súdnej rady či rozbehnutie reformy súdnictva. "Je potrebné tiež vyzdvihnúť presadenie jednoznačnej euroatlantickej orientácie Slovenska a schválenie bezpečnostnej a obrannej stratégie štátu," dodávajú.

Všímajú si však i mnoho negatívnych tendencií, ktoré ovplyvnili spôsob vládnutia. "Kľúčovým nedostatkom je nedodržiavanie elementárnych pravidiel efektívneho vládnutia, riadenie formou mikromanažmentu, chaotická komunikácia. Výsledkom je zdĺhavé prijímanie rozhodnutí, navyše polovičatých a nejednoznačných," upozorňuje skupina vedcov. Konštatuje zároveň, že zápas s pandémiou kabinet Matoviča nezvládol. Pripomínajú v tejto súvislosti, že Slovensko sa v januári a februári 2021 stalo krajinou s najvyšším počtom úmrtí a hospitalizovaných osôb na počet obyvateľov.

Oslabená komunikácia

Vedci smerom k ďalšiemu vývoju krajiny upozorňujú aj na ďalšie nedostatky – oslabenú komunikáciu nielen na politickej úrovni, ale aj smerom k verejnosti, spojenú s obmedzovaním princípov otvoreného vládnutia. Taktiež obchádzanie participatívnych princípov a minimalizovanie priestoru na verejnú diskusiu pri predkladaní legislatívnych zmien. Poukazujú tiež na ministerský štýl fungovania vládnej koalície bez dostatočného prepojenia a medzirezortnej súčinnosti.

Kritizujú úsilie o centralizáciu štátnej moci, demonštrovanú najmä v komunikácii k sociálnym partnerom, i zavádzanie prvkov etatizmu, zreteľných v návrhoch vysokoškolského zákona, stavebného zákona a zákona o verejnom obstarávaní. Negatívne hodnotia i podceňovanie odbornej expertízy a absenciu systematického prísunu spoľahlivých údajov o dôležitých procesoch. Obavy u nich vzbudzujú aj kroky smerujúce k presadzovaniu ideológie náboženského fundamentalizmu vo vybraných politikách a návrhoch zákonov.

Prvoradé je vyriešiť krízu

Vedci v náhľade do najbližšej budúcnosti konštatujú, že prvoradou úlohou vládnej koalície v novej etape volebného cyklu i v pretrvávajúcej konfrontácii s dôsledkami pandémie je vyriešiť politickú krízu, ponúknuť stabilnú vládu s väčšinovou podporou v parlamente, obnoviť dôveru občanov k jej kompetentnosti a riešiť ich problémy. Zároveň upozorňujú na to, že absencia skúseností s vládnutím, ktorá sa dala prepáčiť v prvom roku, už nemôže byť ospravedlnením. "Tvárou v tvár obrovským výzvam potrebujeme strategicky uvažujúcu, kompetentnú a dôveryhodnú vládu," zdôrazňujú.

Apelujú aj na to, aby sa v správe vecí verejných výraznejšie prejavoval vplyv "poistiek" proti odklonu od režimu liberálnej demokracie, ku ktorým patria prezidentka, autonómne súdnictvo, prokuratúra a polícia, funkčné samosprávy, nezávislé médiá, odborná a vedecká komunita a občianska spoločnosť. "Šance Slovenska zvládnuť náročné úlohy budú tým väčšie, čím dôraznejší bude hlas a vplyv týchto inštitúcií a občianskych aktérov na fungovanie vládnej koalície," uzatvárajú hodnotenie Radičová, Szomolányi, Bútorová, Mesežnikov a Bútora.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá