Sonda Curiosity objavila stopy po vyschnutom prameni

Misia sondy Curiosity prináša vedcom z NASA prvé ovocie. Na Marse objavila stopy po dávnom prameni. Krok za krokom sa expertom potvrdzuje hypotéza, že dnes suchá a prašná planéta bola kedysi pravdepodobne vlhká a teplá.

Potok s hĺbkou do jedného metra

Vesmírna sonda Curiosity objavila dôkazy o potoku, ktorý v minulosti tiekol na povrchu Marsu. Oznámili to predstavitelia amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír po tom, čo sonda poslala na Zem fotografie zlepencových skál obsahujúcich riečny štrk.

Vedci skúmajúci tieto fotografie dokážu na základe veľkosti a tvaru jednotlivých kúskov štrku určiť približnú rýchlosť prúdu a hĺbku potoka. "Z veľkosti tohto štrku usudzujeme, že voda tiekla rýchlosťou približne 0,9 metra za sekundu, pričom hĺbka toku bola niekde medzi 20 až 100 centimetrami," uviedol William Dietrich z Kalifornskej univerzity v Berkeley. Kúsky štrku majú veľkosť od zrnka piesku až po golfovú loptičku, pričom väčšina má okrúhly tvar.

Curiosity tieto zlepencové skaly objavila na dvoch lokalitách medzi severným okrajom krátera Gale a upätím hory Sharp, ktorá leží v tomto kráteri. Na satelitných snímkach tejto oblasti je vidieť náplavový kužeľ vytvorený materiálom, ktorý voda odniesla z okraja kráteru. Objav týchto zlepencov tak potvrdzuje predchádzajúce predpoklady, že v tomto kráteri sa v minulosti nachádzala tečúca voda.

Najchytrejší robot na Červenej planéte

Sonda Curiosity má veľkosť osobného automobilu, šesť kolies a je vybavená napríklad robotickým ramenom, niekoľkými spektrometrami, vŕtačkou, dvoma videokamerami či laserom a ďalšími nástrojmi, ktoré budú analyzovať vzorky.

Jej hlavnou úlohou je hľadať dôkazy, či boli na Marse niekedy vhodné podmienky pre mikrobiologický život. Do vesmíru ju vyniesla raketa Atlas 5, ktorá vyštartovala 26. novembra 2011 z floridského Mysu Canaveral.

Na Marse pristála 6. augusta v spomínanom kráteri Gale, ktorý si vedci vybrali ako miesto pristátia pre jeho početné vrstvy sedimentov a pre vrch Sharp vysoký takmer päť kilometrov. Sonda pristávala automaticky, nakoľko celý manéver trval iba sedem minút, avšak prenos informácií z Marsu na Zem trvá štrnásť minút. V prípade akýchkoľvek komplikácií tak odborníci z NASA nemohli zasiahnuť.

Dvojník Curiosity, ktorý zostal na Zemi

Koryto rieky na Marse a v prírode

TOP videá

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá