SMK a Most spojil dokument o prežití a rozvoji Maďarov

„Ak Slovensko chce byť demokratickou krajinou, tak nemôže byť tichým cieľom alebo tajným cieľom to, aby maďarská menšina zanikla, ale práve naopak. Aby menšiny tu žili naďalej v dobrom spolunažívaní,“ uviedol predseda SMK József Berényi.

Dokument Základné podmienky prežitia a rozvoja Maďarov na Slovensku nemá slúžiť na to, aby sa zblížili obe politické strany, ktoré ho podpísali, ale aby boli na rovnakej platforme v najdôležitejších otázkach maďarskej komunity. „Nejde o nejaký zázračný papierik, ktorý zrazu vyrieši všetky problémy maďarskej komunity, ale môže znamenať začiatok ich riešení,“ uviedol Géza Tokár, ktorý podpísal dokument za Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku.

Predseda Most-Híd Béla Bugár povedal, že aktivita nie je o ich zbližovaní s SMK. „V tom dokumente sú niektoré ciele, ktoré by mali byť spoločné. A to je dôležité, lebo nás vždy nazývali zradcami – ak máme spoločné ciele, ako sme potom mohli niekoho zradiť,“ povedal Béla Bugár s tým, že toto vytvára možnosť bližšej spolupráce, ale k tomu je potrebné, aby to tak chápala aj SMK. „Zatiaľ to tak nevyzerá," dodal. Zatiaľ sa nedočkali odozvy vedenia druhej strany, či má záujem o spoluprácu vo voľbách do VÚC.

V SMK o možnosti spolupráce s inými stranami rozhodujú okresné a krajské štruktúry, upozornil predseda strany József Berényi. „Ale isteže, takýto dokument neodďaľuje jednotlivé subjekty. Ale ako to bude v regionálnych voľbách, to s týmto dokumentom vôbec nesúvisí.“

V dokumente signatári upozorňujú, že výsledky sčítania ľudu z roku 2011 sú z hľadiska Maďarov na Slovensku mimoriadne nepriaznivé. Za dvadsať rokov klesol ich počet o 108 831, ich percentuálne zastúpenie sa znížilo z 10,8 percenta na 8,5 percenta.

Berényiho mrzí, že sa týmto zistením takmer nikto nezaoberá. Slovenská republika bude podľa neho skutočne demokratická len vtedy, ak predseda alebo podpredseda vlády po takomto zistení zvolá okrúhly stôl, kde by sa hovorilo o nástrojoch, ako odstrániť tento trend. „Je tu alarmujúci výsledok – výsledok, ktorý hovorí o tom, že o 60 alebo 70 rokov tu maďarská menšina môže byť veľmi okrajovo, malá, bezvýznamná,“ mieni Berényi.

Béla Bugár považuje dokument za stanovenie mantinelov cieľov pre by podpísané strany, keď sa sčítaním ľudu ukázalo, že Maďari na Slovensku utrpeli určité straty.

V dokumente konštatujú, že Maďari na Slovensku sú súčasťou maďarského národa a zároveň štátnymi občanmi SR. Pre Slovensko by bolo podľa dokumentu výhodné, keby inakosť tunajších Maďarov vnímalo ako hodnotu a možnosť, ktorú treba využiť a nie prekážku, ktorú treba zdolať. Chcú také podmienky, aby v otázkach menšín nebolo možné prijímať rozhodnutia štýlom „o nás bez nás“.

Za nevyhnutnú podmienku slobody a rovnosti Maďarov na Slovensku považujú to, aby v Ústave SR vyhlásili občanov maďarskej a iných národností za rovných príslušníkov väčšinového národa aj z národnostného aspektu. Dnes je v preambule ústavy text „My národ slovenský … spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky."

Na zabezpečenie jazykovej rovnosti je podľa signatárov potrebné zmeniť existujúce zákony, zrušiť administratívne a úradné bariéry. Bugár poznamenal, že oni sa držia odmietania zásady všetko alebo nič, ktorú uplatňovali už vo vláde Ivety Radičovej. V tom období boli prijaté niektoré návrhy v oblasti jazykových a iných menšinových práv, ktoré boli síce okresané oproti pôvodným – stále to však považuje za pokrok.

Za prostriedok rozvoja signatári dokumentu považujú školskú a kultúrnu samosprávu - úbytok Maďarov na Slovensku podľa nich zdôvodňuje potrebu vybudovať v oblasti kultúry a školstva inštitucionálny systém, ktorý má samosprávne kompetencie. Okrem toho miestne samosprávy majú využívať právne prostriedky týkajúce sa menšín, ktoré majú k dispozícii. Ďalším prostriedkom má byť regionálny rozvoj, poukázali na ekonomické a sociálne zaostávanie južných regiónov, ktoré najmä obývajú príslušníci maďarskej komunity.