Kríza zvýšila nezamestnanosť, priemerná mzda presiahla 1100 eur

Koronakríza zvýšila mieru nezamestnanosti v predposlednom kvartáli tohto roka na 7,2 %. Informoval o tom Štatistický úrad. Bez práce zostalo v 3. kvartáli takmer 200.000 osôb. Priemerná mesačná mzda na Slovensku v predposlednom kvartáli medziročne vzrástla.

Nezamestnanosť sa podľa najnovších dát úradu najviac zvýšila v dvoch najpočetnejších vekových skupinách nezamestnaných, a to v skupine 35 až 49-ročných o 34,7 % a medzi mladými vo veku 25 - 34 rokov o 29 %.

Rástla najmä krátkodobá nezamestnanosť

Ako spresnili štatistici, počet ľudí bez práce bol v 3. kvartáli medziročne vyšší o 21,9 %. Miera nezamestnanosti sa medziročne zvýšila o 1,3 percentuálneho bodu (p.b.). Rástla tak tretí štvrťrok po sebe a dostala sa na úroveň prelomu rokov 2017 a 2018. Oproti predošlému kvartálu vzrástla sezónne očistená nezamestnanosť o 10.600 osôb, čo predstavuje nárast o 5,9 % na celkový počet 190.700 osôb.

"V dôsledku koronakrízy rástla najmä krátkodobá nezamestnanosť," okomentovali štatistici s tým, že počet nezamestnaných do šesť mesiacov dosiahol 96.100 osôb, čo znamená, že každý druhý človek bez práce sa stal nezamestnaným v priebehu posledného pol roka. Podiel tejto skupiny na celkovom počte nezamestnaných vzrástol na 48,9 %, pričom pred rokom tvorila menej ako tretinový podiel.

Nezamestnanosť sa podľa najnovších dát úradu najviac zvýšila v dvoch najpočetnejších vekových skupinách nezamestnaných, a to v skupine 35 až 49-ročných o 34,7 % a medzi mladými vo veku 25 - 34 rokov o 29 %. Počet nezamestnaných sa medziročne mierne znížil u 55 až 59-ročných a u 50 - 54 ročných. "Nezamestnaní, ktorí ešte nikdy nemali zamestnanie, tvorili 21,2 % z celkovej nezamestnanosti, ich podiel sa medziročne znížil o 7,8 p. b. Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy pracovalo v priemysle (25,9 %) a v obchode (8,5 %)," špecifikovali štatistici.

Najnižšia miera je v Bratislave

Vyššie percentuálne prírastky nezamestnaných boli podľa dát úradu najmä v Trenčianskom a Nitrianskom kraji. V Trenčianskom kraji bol zároveň najvyšší nárast regionálnej miery nezamestnanosti o 2,3 p. b. na úroveň 5,1 %, tento kraj však patrí k regiónom s nižšou mierou nezamestnanosti. Veľmi podobný nárast miery nezamestnanosti bol tiež v Nitrianskom a Prešovskom kraji (o 2,2 p. b.).

Z ôsmich krajov Slovenska vykazovali vyššiu mieru nezamestnanosti ako je slovenský priemer tri, najvyššie hodnoty boli v Prešovskom kraji (12,2 %) a v Košickom kraji (8,8 %). "Najnižšia miera nezamestnanosti pretrvávala v Bratislavskom kraji (3,6 %)," podotkli štatistici. V 1. až 3. štvrťroku 2020 nezamestnanosť medziročne vzrástla o 12,6 % na 178.700 osôb. Miera nezamestnanosti sa zvýšila o 0,8 p. b. na 6,6 %.

TOP videá

"Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu pod úrovňou 780 eur mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, ostatných činnostiach a v stavebníctve," spresnili štatistici.

Kríza zatiaľ nezasiahla mzdy

Priemerná mesačná mzda na Slovensku v predposlednom kvartáli medziročne vzrástla o 4,2 % na 1113 eur, rast potiahol najmä verejný sektor. "Nestabilné obdobie spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19 v 3. štvrťroku zatiaľ výraznejšie nezasiahlo do rastu miezd," okomentovali štatistici s tým, že po unikátnom poklese nominálnej hodnoty priemernej mzdy v minulom štvrťroku sa v 3. štvrťroku mesačné mzdy medziročne zvýšili v priemere o 45 eur. "Po zohľadnení miery inflácie rast reálnej mzdy dosiahol 2,7 %. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 2. štvrťroku 2020 vzrástla o 6,7 %," dodali štatistici.

V jedenástich odvetviach hospodárstva bola mzda nižšia ako je priemer, v ôsmich, naopak, vyššia. "Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu pod úrovňou 780 eur mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, ostatných činnostiach a v stavebníctve," spresnili štatistici. Naopak, najvyššia priemerná mesačná mzda, nad úrovňou 1800 eur, bola v odvetviach informácie a komunikácia, dodávka elektriny, plynu a pary, ako aj finančné a poisťovacie činnosti.

Prírastky v priemysle a obchode

V odvetviach, v ktorých pracuje najviac ľudí, dosiahli podľa nových dát úradu prírastky hodnotu 2,1 % v priemysle a 1,5 % v oblasti obchodu. Oproti rovnakému obdobiu vlaňajška priemerná nominálna mzda vzrástla vo všetkých sledovaných odvetviach, rast dosiahol od 0,3 % v administratívnych službách až po 10,5 % vo verejnej správe a obrane. "Vyššie prírastky boli zaznamenané aj vo vzdelávaní (o 10,2 %), v zdravotníctve a sociálnej pomoci (o 6,7 %) a v odborných, vedeckých a technických činnostiach (o 6,1 %)," doplnil úrad.

Z územného hľadiska vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo SR bola priemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1358 eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od 893 eur v Prešovskom kraji do 1064 eur v Trnavskom kraji. "Vo všetkých krajoch priemerná mzda medziročne vzrástla, najvyšší relatívny prírastok, až o 7,7 %, sa prejavil v Prešovskom kraji," vyzdvihli štatistici.

V 1. až 3. štvrťroku 2020 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 1096 eur. Medziročne sa zvýšila o tri percentá, reálna mzda vzrástla o 0,9 %. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa rast miezd spomalil, rast nominálnej mzdy bol pomalší o 5,1 percentuálneho bodu (p. b.) a reálnej mzdy o 4,5 p. b.

Najnovšie k téme: KORONAVÍRUS

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá