Historická a bolestivá dohoda má ukončiť vojnu o Náhorný Karabach

Arménsky premiér Nikol Pašinjan oznámil, že s prezidentmi Ruska a Azerbajdžanu podpísal dohodu o ukončení vojny o Náhorný Karabach. Informáciu o podpise dohody o ukončení bojov potvrdil aj Kremeľ. Kým podľa Arménska ide o bolestivú dohodu, Azerbajdžan ju označil za základ k urovnaniu dlhoročného konfliktu.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan vyhlásil, že podpísal "bolestivú" dohodu o ukončení vojny o sporný región. "Podpísal som vyhlásenie s prezidentmi Ruska a Azerbajdžanu o ukončení karabašskej vojny," uviedol Pašinjan, pričom tento krok označil za "bolestivý pre mňa osobne i pre náš ľud".

Kapitulácia Arménska?

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v noci na utorok uviedol, že dohoda o ukončení bojov v spornom regióne Náhorný Karabach sa rovná "kapitulácii" nepriateľského Arménska. "Prinútili sme ho, aby podpísal tento dokument," uviedol Alijev na adresu arménskeho premiéra Nikola Pašinjana. "Ide v podstate o kapituláciu," zdôraznil v televíznom prejave azerbajdžanský líder.

Alijev ďalej povedal, že predmetná dohoda má "historický význam" a dáva Arménsku krátky časový rámec na stiahnutie svojich vojakov z Náhorného Karabachu. Podľa jeho slov sa na implementácii dohody bude podieľať Rusko, ako aj Turecko - spojenec Azerbajdžanu. Ruskí vojaci zotrvajú v Náhornom Karabchu päť rokov, pričom sa ich misia bude môcť predĺžiť o ďalších päť rokov, dodal Alijev bez poskytnutia detailov o tureckých mierových jednotkách, ktoré Putin nespomenul, všíma si tlačová agentúra DPA.

TOP videá

Prišiel zásadný obrat

Alijev vyhlásil, že Pašinjan nemal inú možnosť, než podpísať mierovú dohodu. "Prinútila ho k tomu železná ruka,"prízvukoval. Zásadný obrat prišiel v nedeľu, keď Alijev oznámil, že jeho sily dobyli strategické a druhé najväčšie mesto Šuša, ktoré leží na dohľad od hornokarabašskej metropoly Stepanakert a na hlavnej ceste vedúcej do Arménska. Rusko má s Arménskom podpísanú vojenskú dohodu a v krajine má i svoju základňu. Moskva však vyhlásila, že sa do konfliktu s Azerbajdžanom nebude zapájať, pokiaľ nebude ohrozené územie samotného Arménska, pripomína tlačová agentúra Reuters.

Náhorný Karabach vyhlásil nezávislosť pred takmer 30 rokmi, ale medzinárodné spoločenstvo vrátane Arménska ju neuznalo a podľa medzinárodného práva je tento región naďalej súčasťou Azerbajdžanu. Už pred podpísaním mierovej dohody sa v Arménsku kumulovala nespokojnosť; 17 opozičných strán v pondelok vyzvalo Pašinjana a zvyšok jeho vlády, aby okamžite odstúpili.

Tieto strany - vrátane niekoľkých najväčších politických subjektov v krajine - vo vyhlásení uviedli, že lídri Arménska nesú "celkovú zodpovednosť za situáciu" v Karabachu. "Úrady stratili morálny i politický mandát na to, aby reprezentovali ľud," uviedlo zoskupenie strán.

Týždne ťažkých bojov

Arajik Harutjunjan, líder regiónu Náhorný Karabach, vyhlásil, že dal súhlas na "čo najrýchlejšie ukončenie vojny". Deklarácia prichádza po šiestich týždňoch ťažkých bojov a výraznom postupe azerbajdžanských síl. Konflikt vyvolal obavy z vypuknutia širšej regionálnej vojny - Azerbajdžan je podporovaný Tureckom, zatiaľ čo Rusko stojí na strane Arménska. Rusko má však robustné vzťahy i s Azerbajdžanom aj Tureckom, píše DPA.

Azerbajdžan tvrdí, že od vypuknutia bojov 27. septembra znovu dobyl väčšinu územia v Náhornom Karabachu a okolí, o ktoré prišiel vo vojne z rokov 1991-1994. Tá si podľa odhadov vyžiadala 30.000 mŕtvych a vysoký počet vysídlených.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá