Na Dukle si pripomenuli výročie jednej z najkrvavejších operácií
Na východe Slovenska si pripomínajú 76. výročie Karpatsko-duklianskej operácie. Pamiatku padlých hrdinov si prišli uctiť aj premiér Igor Matovič a minister obrany Jaroslav Naď.
Jedna z najkrvavejších operácií
Vojaci na Dukle pochodovali do jednej z najkrvavejších operácií II. svetovej vojny, z ich pohľadu však kráčali v ústrety slobode a demokracii. Pri príležitosti 76. výročia Karpatsko-duklianskej operácie to uviedol predseda vlády Igor Matovič. Ako ďalej v tlačovej správe informoval rezort obrany, pietnej spomienky pri pamätníkoch na Dukle sa spolu s premiérom zúčastnil aj minister obrany Jaroslav Naď.
„Ochota pobiť sa za vyššie ideály po vzore našich otcov a starých otcov je súčasťou našej identity dodnes. Je to v nás. Preto je Dukla nielen výkričníkom hrôz vojny, ale tiež nesmiernej sily slovenského národa,” povedal v súvislosti s výročím premiér. Minister obrany doplnil, že dnešný deň je pripomenutím neslabnúceho odkazu hrdinov - bojovníkov za univerzálne hodnoty slobody. „Mali odvahu vzoprieť sa zlu v podobe fašistického režimu aj s vedomím, že tento boj nemusia vyhrať a mnohí z nich sa už domov nevrátili,” uviedol Naď.
Je potrebné vzdať hold hrdinom
Minister vnútra Roman Mikulec v tejto súvislosti na sociálnej sieti napísal, že boje na Dukle majú na svedomí množstvo obetí, preto je potrebné vzdať hold hrdinom, ktorí položili život za našu budúcnosť.
Rezort obrany pripomína, že Karpatsko-duklianskou operáciou sa začalo priame oslobodzovanie Československa. „Trvala v dňoch od 8. septembra do 28. októbra 1944 ako súčasť Východokarpatskej operácie a bola jednou z najťažších na našom území. Vyžiadala si veľké straty na životoch a množstvo ranených. Jej cieľom bolo rozbiť sily nemeckej skupiny armád v predhorí Karpát a rýchly prechod karpatskými hrebeňmi na Slovensko a poskytnúť pomoc Slovenskému národnému povstaniu,” zdôraznilo ministerstvo.
Na Karpatsko-duklianskej operácii sa zúčastňovali aj Slováci, pričom v čase začiatku operácie sa k slovenskej národnosti v rámci Československého zboru hlásilo 3 326 osôb, ich počet postupne vzrástol na 4 601 vojakov. O tom, že boje v slovenských horách priniesli mnohé obete na oboch stranách bojovej línie, vypovedajú podľa ministerstva konkrétne čísla: 13 264 padlých a 48 750 ranených na strane sovietskej 38. armády a 1 630 padlých a 4 069 ranených na strane 1. čs. armádneho zboru. Nepriateľ stratil viac ako 52-tisíc vojakov.
Hrdinov z Dukly si uctila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Je podľa nej dôležité mať na pamäti, ako ľahko je možné štátnu a národnú slobodu stratiť a aké ťažké je vybojovať ju späť. "Sovietski a naši vojaci, Slováci, Česi a Rusíni, ktorí 6. októbra 1944 vstúpili ako osloboditelia na územie Slovenska, za to zaplatili najvyššiu cenu. Vďaka ich sebaobetovaniu bola oslobodená a obnovená predvojnová republika," uviedla prezidentka. „Nezabudnime na hrdinstvo tých, ktorí nám v sychravej jeseni roku 1944 dali nedostižný príklad skutočného patriotizmu a obetavého vlastenectva. Tých, ktorí za cenu nesmiernych obetí, utrpenia a námahy prenášali cez Karpaty slobodu pre ďalšie generácie,“ pripomenula.