Symbol zrady. August 68 si pripomenuli Čaputová, Kollár i Matovič
Na bratislavskej pietnej spomienke pri príležitosti 52. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy sa zúčastnili všetci traja najvyšší ústavní činitelia. Na mieste, kde zomierali občania Československa, prehovorili prezidentka, šéf parlamentu aj premiér.
Odvaha postaviť sa nepriateľovi
Udalosti augusta 1968 sú symbolom zrady. Za názor prišli na nás s tankami. Ľudia, ktorí však boli v auguste 1968 zničení a pokorení, naplnili v roku 1989 svoj boj za slobodu do víťazného konca. Povedal to premiér Igor Matovič na pietnej spomienke. Predseda vlády pripomenul, že v auguste 1968 bolo Československo v socialistickom spoločenstve, malo bratské národy a myslelo si, že všetci ťahajú spolu. "Zrazu naši bratia potichu, bez nás, sa dohodli na sprisahaní proti nám len preto, lebo ľudia v Československu túžili socializmus trošku poopraviť. Túžili, aby získal ľudskú tvár a našim bratom a sestrám zo socialistického bloku sa to zrazu nepáčilo," uviedol Matovič.
Ako tvrdí, nežiadali o vysvetlenie a nehľadali dohodu. "O nás a bez nás sa dohodli a vtrhli sem pod rúškom tmy. Rumuni odolali tomuto pokušeniu, lebo necítili, že je to správne. Tí ostatní sem prišli okupovať krajinu, ktorá im nepatrila. Okupovať a potláčať slobodu, ktorá zrazu mala iný názor," skonštatoval premiér. Pred Univerzitou Komenského na bratislavskom Šafárikovom námestí podľa neho vznikla v auguste 1968 najkrajšia slovenská fotka chlapa s odhalenou hruďou, stojaceho tvárou pred hlavňou tanku. Táto fotografia je podľa Matoviča symbolom kľúčovej slovenskej vlastnosti. "Je to odvaha. Odvaha postaviť sa zjavnému nepriateľovi," skonštatoval.
Suverenita štátu nie je samozrejmosťou
August 1968 pripomína, že suverenita štátu nie je samozrejmosťou. Je to hodnota, ktorá si vyžaduje, aby ju štátna reprezentácia odhodlane bránila. Vyhlásila to prezidentka Zuzana Čaputová. "Práve preto, že sme august 1968 v našej krajine zažili, vieme, akého zločinu sa kdekoľvek na svete dopúšťa každý, kto neuznáva a nerešpektuje ľud ako jediný zdroj štátnej moci, a kto svoje vlastné mocenské postavenie nadraďuje nad suverenitu štátu," povedala hlava štátu. Na udalosti spred 52 rokov je podľa nej potrebné si pamätať a pripomínať si ich. Prezidentka tvrdí, že sa tým vzdáva úcta nielen obetiam augusta 1968, ale aktualizuje sa pripomenutie všetkých jeho posolstiev "a to, že ľud je suverén a pôvodca moci, a že demokracia a sloboda nie je samozrejmosť".
Čaputová je presvedčená, že tieto historické udalosti sú hodné toho, aby sa stali súčasťou pamäte každého obyvateľa Slovenska. "Táto pamäť zahŕňa našu historickú skúsenosť a hodnoty, ktoré patria k tým najdôležitejším. Týmito hodnotami sú štátna suverenita a suverenita občanov ako jediného zdroja štátnej moci," podotkla prezidentka s tým, že pred viac než pol storočím bola suverenita brutálne pošliapaná. "Vieme veľmi dobre, prečo sa už niečo také nesmie nikdy zopakovať. Na jar roku 1968 veľká časť spoločnosti uverila tomu, že aj vo vtedajšom zriadení bude možné, aby sme pokojnou a nenásilnou cestou dospeli k stavu, že štát bude rešpektovať základné práva a slobody občanov. Udalosti z augusta 1968 i to, čo nasledovalo po ňom, priniesli smutný dôkaz, že táto predstava bola iba dobovou ilúziou," skonštatovala prezidentka.
Každú zmenu k lepšiemu, ku ktorej došlo v Česku a na Slovensku, vládnuce garnitúry štátov sovietskeho bloku podľa jej slov vnímali ako svoje priame ohrozenie. "Obávali sa, že naša demokratizácia spustí domino efekt, v dôsledku ktorého by mohli aj oni prísť o mocenský monopol," povedala Čaputová. Ako podotkla, poslané tanky a ich pásy s konečnou platnosťou rozdrvili teóriu, že socializmus môže byť aj demokratický.
V čase invázie mal tri roky
Demokracia nie je vec, ktorú sme získali a máme ju navždy. Musíme si ju stále udržiavať, aby sa na Slovensku neopakovali strašné scenáre z histórie a neodohrali sa udalosti, ktoré sú v súčasnosti v Bielorusku. Na pietnej spomienke to povedal predseda Národnej rady SR Boris Kollár. Nesmie sa už podľa predsedu parlamentu dovoliť, aby jedna politická strana a jedna osoba rozhodovala o osude krajiny, aby zbrane cudzích vojsk mierili na občanov a aby ľudia stáli tvárou tvár tankom. "Nesmieme dovoliť, aby násilie vyhralo nad dialógom. Dnes si pripomíname hrdinstvo obyčajných ľudí, ktorí mali odvahu postaviť sa sovietskej sile. Ľudí, ktorí chceli lepšie Československo, lepšiu krajinu, chceli slobodu a spravodlivosť. Chceli žiť v krajine, na ktorú by mohli byť hrdí a boli v nej šťastní," povedal Kollár.
Históriu by podľa neho mali ľudia dobre poznať. Ovládať by ju mali aj súčasní mladí ľudia. Pamätať na smutné a desivé minulosti je podľa šéfa parlamentu potrebné, aby sa mohla vytvárať krajšia a šťastnejšia budúcnosť. Kollár mal v auguste 1968 tri roky a ako tvrdí, nepamätá si presne sled udalostí, ktoré si v piatok pripomíname. "Pamätám si však roky, ktoré nasledovali po auguste 1968. Bolo to 21 rokov, ktoré som prežil za čias normalizácie, za čias vlády minulého režimu. Dvadsaťjeden rokov, počas ktorých územie Slovenska okupovali sovietski vojaci. Roky, ktoré sú pre mnohých neutíchajúcou traumou," vyhlásil.
Kollár sa poďakoval obyvateľom Rumunska, lebo sa na vpáde vojsk Varšavskej zmluvy nezúčastnili. "Vďaka tomu viem, že demokracia je to najlepšie, čo dnes máme. Vďaka hodnotám, ktoré prezentuje, máme slobodné voľby, môžeme sa zhromažďovať, vyjadrovať svoju nespokojnosť, cestovať a spoznávať. Najmä môžeme spoločne pracovať na zlepšení krajiny," poznamenal predseda parlamentu s tým, že za lepšiu krajinu by sa nikdy nemalo prestať bojovať.
