V Bratislave sa bude pochodovať za prepustenie Pussy Riot aj Assangea

V Bratislave sa bude pochodovať za prepustenie Pussy Riot aj Assangea
Zdroj foto: SITA
Za prepustenie Pussy Riot, Juliana Assangea a Bradleya Manninga sa bude v stredu 22. augusta v Bratislave pochodovať. Verejné zhromaždenie a pochod na podporu ľudských práv pod názvom Prepustite politických väzňov sa začne o 17.00 h pred budovou veľvyslanectva USA na Hviezdoslavovom námestí.

Od sochy Hviezdoslava by sa mal pochod presunúť pred ambasádu Veľkej Británie na Panskej ulici a účastníci sa potom vydajú Michalskou ulicou k Palisádam pred zastúpenie Ruskej federácie na Godrovej ulici. Informoval o tom Peter Weisenbacher, riaditeľ Inštitútu ľudských práv, ktorý akciu organizuje.

"Aktivistky z Pussy Riot boli odsúdené na dva roky väzenia. Julian Assange strávil 650 dní v domácom väzení a pritom nebol stále z ničoho obvinený. Bradley Manning, ktorý odhalil zločiny obludných rozmerov, je 817 dní vo väzbe v zlých podmienkach a hrozí mu dlhoročný trest," vysvetlil dôvody pochodu Weisenbacher. "Všetci pomenovali alebo ukázali zločiny vlád veľmocí a teraz za to pykajú. Pykať by však mali vinní, nie tí, čo ich odhalia," upozornil.

Inštitút ľudských práv sa kauzami zaoberá a minulý týždeň odovzdal podpisy vyzbierané na podporu aktivistiek z Pussy Riot ruskej ambasáde.

"Tieto aktivistky sú však len špičkou ľadovca. V mnohých krajinách sveta sú uväznené tisícky ľudí za prejavovanie svojich názorov," pripomenul Weisenbacher s tým, že dvojitý meter na uplatňovanie ľudských práv majú aj niektoré západné krajiny, ktoré vždy patrili k ich garantom. "Aj preto sme tieto kauzy spojili."

Súdne pojednávania a minulotýždňový rozsudok nad členkami Pussy Riot vyvolali pobúrenie na celom svete, bratislavskí aktivisti v piatok na znak solidarity vyzdobili viacero sôch v centre mesta farebnými kuklami v štýle punkeriek.

"Ak hovoríme, že politicky motivované stíhanie v Rusku nie je prípustné, nemôžeme súhlasiť s rovnako podfarbeným prenasledovaním Juliana Assangea vo Veľkej Británii a Švédsku či väznením Bradleya Manninga v USA. Kým ostane na svete čo i len jeden politický väzeň, nebude nikto z nás slobodný," uviedla programová riaditeľka Inštitútu ľudských práv Alena Krempaská.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá