V galaxii bez mena objavili doposiaľ najjasnejšiu supernovu
Astronómovia z amerického Centra pre astrofyziku Harvardovej univerzity a Smitshonovho inštitútu objavili dosiaľ najjasnejšiu a najväčšiu supernovu, ktorú sa kedy podarilo zaznamenať. Mimoriadne jasnú supernovu SN2016aps našli v roku 2016 s pomocou dát z prieskumného systému Pan-STARRS v observatóriu Haleakala na Havaji. Svoj objav popísali v štúdii, ktorá vyšla v žurnále Nature Astronomy.
Celková energia explózie a žiarenie
Vedecký tím meral supernovu (hviezdnu explóziu) na základe dvoch meradiel - celkovej energie explózie a jej žiarenia. SN2016aps podľa vedcov vyžarovala päťnásobok explozívnej energie ako bežná supernova. Po dvojročnom skúmaní tiež zistili, že mala hmotnosť 50 až 100-násobne väčšiu akú má Slnko. Pri supernovách normálnej veľkosti sa ich hmotnosť pohybuje medzi osem až 15-násobkom.
Výskumníci narazili na SN2016aps, keď hľadali "najexotickejšie a najvzácnejšie výbuchy supernov", vyjadril sa spoluautor štúdie a profesor astronómie na Harvardovej univerzite Edo Berger. "Toto je typ udalosti, pri ktorej odhadujeme, že takto svoj život končí jedna z tisíc až desaťtisíc hviezd. Je to nesmierne vzácny typ výbuchu a neuveriteľne energetický," cituje vedca televízia CNN.
Pôvodne si astronómovia mysleli, že sa supernova nachádza v relatívne prázdnom priestore bez ďalších nebeských objektov, ako však vyšlo najavo, bolo to len zdanie, pretože jej vyžarovanie zatienilo jej vlastnú galaxiu. Zmienená galaxia, ktorá je zatiaľ bez mena, je vzdialená asi štyri miliardy svetelných rokov a pripomína galaxie známe ako Magellanove mraky, vysvetlil Berger. Či výbuch hviezdy po sebe zanechal hmlovinu alebo čiernu dieru, vedci zatiaľ nevedia, pretože SN2016aps je taká jasná a veľká, že potrvá roky, kým zoslabne natoľko, aby astronómovia videli, čo sa za ňou skrýva.
Neuveriteľne vzácne hviezdy
Vzhľadom na jej hmotu a jasnosť, by SN2016aps mohla byť podľa autorov štúdie typ supernovy s párovou pulzačnou nestabilitou - javom, ktorý sa objavuje u hviezd s hmotnosťou 100 až 130 Sĺnk. Podľa Bergera je to mimoriadne vzácne. "Dostať sa do režimu, keď hviezdy zažijú takýto typ explózie, potrebujú vzniknúť s neuveriteľne veľkou hmotnosťou. Najmenej 70-násobkom hmotnosti nášho Slnka a možno do 250-násobku. Takže takéto hviezdy sú neuveriteľne vzácne. Ďalšou potrebnou ingredienciou, ktorá je potrebná, je, že musia vzniknúť z plynu, ktorý má malý obsah kovu. Takže nebol obohatený z predošlých generácií mnohých výbuchov supernov, aby vytvoril tieto veľmi masívne hviezdy," uviedol s tým, že na párovú pulzačnú nestabilitu sú potrebné veľmi špeciálne podmienky, ktoré má jedna z 10-tisíc hviezd.
Výbuch hviezdy, ktorého výsledkom je SN2016aps, nastal pred štyrmi miliardami rokov. Podľa Bergera, by objavovanie takýchto vesmírnych udalostí mohlo pomôcť pri výskume toho, čo sa vo hviezdach deje "počas posledných momentov ich životov". A keďže vedci už vedia, že existuje niečo ako SN2016aps, je pravdepodobné, že s pomocou nových technológií objavia ďalšie podobné explózie, ako je "táto z prvých stoviek miliónov rokov po Veľkom tresku".
