Hagara v prvom šprinte C1 na 6. mieste

Hagara v prvom šprinte C1 na 6. mieste
Zdroj foto: SITA
V Londýne sa prvýkrát súťažilo v rýchlostnej kanoistike v šprintoch na 200 m.

Slovenský reprezentant v rýchlostnej kanoistike Ľubomír Hagara sa 6. miestom v C1 na 200 m na Hrách XXX. olympiády v Londýne vo vodáckom areáli Eton Dorney nachádzajúcom sa približne 50 km juhozápadne od centra britskej metropoly postaral o vyrovnanie slovenského výsledkového maxima. Už postupom medzi elitnú osmičku v olympijskej premiére tejto disciplíny prekročil očakávania, šieste miesto je viac, ako ktokoľvek pred olympiádou od neho čakal. "Keby mi niekto pred OH povedal, že budem šiesty, asi by som sa len zasmial. Už postup do finále bol pre mňa príjemným prekvapením a úspechom,“ začal 27-ročný odchovanec nováckej kanoistiky hodnotenie svojho londýnskeho vystúpenia. "Pred štartom rozhodujúcej jazdy som si hovoril, že by bolo super, keby som predbehol aspoň dvoch súperov. Presne to sa mi podarilo. Samozrejme, že som myslel aj na medailu. Dobre som odštartoval, cítil som, že som vpredu. Postupne mi ale v protivetre dochádzali sily a už som nedokázal udržať to vysoké tempo. Nemôžem však povedať nič iné, ako že som spokojný,“ dodal Ľubomír Hagara.

Psychický tlak pred finále necítil. "Nebol som nervózny, išiel som na štart s absolútne čistou hlavou. Svoj cieľ som splnil už tým, že som sa dostal na olympiádu, finále bol už bonus, šieste miesto čerešnička. Užíval som si to, paráda,“ spokojne pokračoval jediný kanoista v slovenskej výprave.
Päť dní fúkal vietor pretekárom do chrbta, v sobotu sa to zvrtlo a prvýkrát od začiatku kanoistických súťaží dulo oproti. "Ťažko povedať, čo by sa stalo, keby aj dnes fúkalo zozadu. Ja som ľahký, na štarte sa dokážem rýchlo odlepiť. Tí ťažší majú s tým väčší problém. Na trati je to zase iné, pretože oni necítia ten vietor tak ako ja. Každé preteky sú iné. Tieto dopadli takto, ja som rád. Šieste miesto je krásne,“ nenechal sa vyviesť z pozitívnej koľaje olympijský nováčik.

Do Londýna cestoval tak trochu v „tieni“ kajakárov. "Nebol som pod tlakom, bola to pre mňa výhoda. Nezávidím chlapcom z K2 a K4, na ktorých všetci tlačili, čakali medailu. Ja si myslím, že šieste miesto štvorkajaka a ôsme dvojkajaka sú úplne super výsledky. Kto tvrdí niečo iné, absolútne sa nerozumie športu. V iných krajinách chvália svojho športovca, keď vidia, že bojoval, čo to dalo a skončí trebárs aj tridsiaty. U nás na Slovensku sa berú iba medaily, zvyšok je ´sklamaním´,“ zamyslel sa Ľubomír Hagara nad vnímaním výsledkov slovenskými fanúšikmi.

V trenčianskej Dukle patrí do skupiny trénera Slavomíra Kňazovického. Ten do Londýna nepricestoval, svojmu zverencovi radil cez telefón. "Volali sme spolu pred štartom. Vravel mi, že nech to dopadne akokoľvek, už postupom do finále som splnil cieľ a aj ôsme miesto by bolo príjemným prekvapením. Dal mi technické rady, čo všetko mám dodržiavať. Snažil som sa to všetko urobiť,“ naznačil svoju komunikáciu s koučom, ktorý v roku 1996 v Atlante vybojoval pre Slovensko striebro v C1 na 500 m. "Napríklad mi poradil, že mám zopakovať ten ostrý štart, ťahať to silou. Práve sily mi však postupne dochádzali. Určite som to na začiatku neprepálil, ale už v piatok v semifinále som dal do toho všetko. Vo finále som opäť siahol až na dno,“ dodal na otázku, aké konkrétne technické radu mu kormidelník dal.
Na tribúnach mu držali palce rodičia a sestra Erika. "Bol obrovský hluk, ale otca som pred štartom započul. Som rád, že ma prišli podporiť aj mama a sestra, pomáhalo mi to,“ pochvaľoval si Ľubomír Hagara.
Veľký výsledok by si zaslúžil aj veľké oslavy. "Tu v Londýne to bude iba skromné, niečo oslávime v Slovenskom dome, ale tí, čo ma poznajú, vedia, že doma to rozbalíme naplno, ako keby som získal zlato,“ zasmial sa kanoista Dukly Trenčín.

Za 6. miesto určil Slovenský olympijský výbor svojim športovcom odmenu 8000 eur. "Čo s ňou? Tak na to som doteraz vôbec nemyslel. Samozrejme, že ma to poteší a pomôže mi to. Chcem sa v Trenčíne rozhliadnuť po nejakom byte, odmena mi pri tom pomôže,“ naznačil "riešenie“ finančnej
Hoci je leto ešte v plnom prúde, sezóna sa preňho pomaly končí. "Ešte ma na budúci týždeň čakajú majstrovstvá Slovenska v Piešťanoch a potom príde ´strašný´ oddych. Som zničený, tri mesiace nechcem pádlo, loď a činky ani vidieť. Budem iba sedieť v kresle pred televízorom. Tréner mi to bude musieť tolerovať,“ so smiechom predstavil svoje najbližšie plány. Myslí však už aj na vzdialenejšiu budúcnosť. "Nie som najmladší, ale verím, že o štyri roky o Rio zabojujem,“ uzavrel Ľubomír Hagara.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá