V Bosne schválili po politickom pate zloženie novej vlády

V Bosne schválili po politickom pate zloženie novej vlády
Zdroj foto: SITA/AP
Bosnianski zákonodarcovia schválili v pondelok po 14-mesačnom politickom pate novú ústrednú vládu, čím otvorili cestu k obnoveniu reforiem potrebných na to, aby sa krajina stala kandidátom na členstvo v Európskej únii, a k novej dohode s Medzinárodným menovým fondom.

Dospeli ku kompromisu

Nezhody medzi srbskými, chorvátskymi a bosnianskymi členmi prezidentského úradu Bosny a Hercegoviny o tom, ako pokročiť smerom k integrácii do Severoatlantickej aliancie, blokovali vytvorenie novej vlády od vlaňajších parlamentných volieb v tejto etnicky rozdelenej balkánskej krajine.

Po kompromise, ku ktorému etnické skupiny dospeli v novembri, však parlament 5. decembra odobril vymenovanie bosnianskosrbského ekonóma Zorana Tegeltiju za premiéra. Tegeltija predtým pôsobil ako minister financií v autonómnej Republike srbskej. Poslanci schválili Tegeltijom navrhovaný nový vládny kabinet 29 hlasmi v 42-člennom zákonodarnom zbore.

Tegeltiju (58) z bosnianskosrbského vládnuceho Združenia nezávislých sociálnych demokratov nominoval na post premiéra šéf tejto strany Milorad Dodik - ktorý zároveň slúži ako srbský člen tripartitného prezidentského úradu Bosny a Hercegoviny - výmenou za reformný program požadovaný Severoatlantickou alianciou. Tento program predtým blokovali bosnianski Srbi, ktorí sa stavajú proti užším vzťahom krajiny s NATO.

Zaostávajú za susedmi

Vládny kabinet bude zahŕňať deviatich ministrov z troch najväčších etnických strán - SNSD, Chorvátskej demokratickej únie Bosny a Hercegoviny a bosnianskej Strany demokratickej akcie, ako aj dvoch rezortných šéfov z menších partnerských subjektov SDA - Únie za lepšiu budúcnosť Bosny a Hercegoviny a Demokratického frontu. Post ministra pre ľudské práva a utečencov ešte nie je vzhľadom na procedurálne odklady schválený, uviedol Tegeltija. Premiér vyhlásil, že jeho prioritou bude odblokovanie reforiem nevyhnutných pre to, aby si Bosna a Hercegovina zabezpečila štatút kandidáta na vstup do EÚ, a uvoľnenie zmrazených investícií na urýchlenie veľmi potrebného ekonomického rastu.

Krajina zaostáva za svojimi balkánskymi susedmi v procese príprav na vstup do EÚ čiastočne pre svoje nepraktické politické štruktúry a slabú centrálnu administratívu. Bosna a Hercegovina podpísala v roku 2016 s MMF dohodu o pôžičke 553 miliónov eur, ale iniciatíva bola o dva roky neskôr pre pozastavené ekonomické reformy zmrazená.

Po občianskej vojne z rokov 1991-96, ktorá viedla k rozpadu Juhoslávie, bola Bosna a Hercegovina rozdelená na dva autonómne regióny integrované slabou centrálnou vládou - Republiku srbskú a Federáciu Bosny a Hercegoviny, kde žije prevažne chorvátske a bosnianske (moslimské) obyvateľstvo.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá