Kandidáti na šéfa RTVS predstavili poslancom svoje koncepcie

Na výbore si jedenásti kandidáti vyžrebovali poradie, v akom potom odprezentovali svoje projekty rozvoja a riadenia RTVS. Výbor skrátil vypočutie a kandidáti tak mali 10 minút na prezentáciu projektu a 10 minút na odpovede na otázky.

Kandidáti svoje projekty prezentovali v poradí: Jozef Zima, Štefan Dlugolinský, Iľja Ruppeldt, Margita Repková, Václav Mika, Pavel Jacz, Marcel Děkanovský, Ľubomír Belák, Marián Ostatník, Marián Herdel a ako posledný Jaroslav Rezník. Voľba sa očakáva v stredu.

Tretí okruh pre krajanov, nové médiá a návrat poézie

RTVS by mal odľakandidáta Štefana Dlugonského vysielať na troch televíznych okruhoch. Popri Jednotke a Dvojke treba vytvoriť aj okruh Slovakia 3, ktorý bude vysielať pre 2,7 milióna Slovákov v zahraničí. 

Bývalý programový riaditeľ STV pritom poukázal na dlhodobý trend výrazného poklesu sledovanosti televízie. Nevyhnutné je preto podľa neho zmeniť aj organizačnú štruktúru média, oživiť slovenskú animáciu a posilniť regionálne štúdiá. "RTVS sa musí stať matkou šírenia kultúry SR, iná inštitúcia tu neexistuje," podčiarkol Dlugolinský.

Jozef Zima, ktorý sa do súťaže o post šéfa RTVS prihlásil aj v roku 2011, pri prezentácii svojho projektu prízvukoval potrebu prihliadať na výsledky sledovanosti, či na efektívnosť vynakladania finančných prostriedkov. Zastabilizovať treba podľa neho vysielaciu štruktúru RTVS a zlepšiť by chcel aj kvalitu spravodajstva po vzore BBC. "Chcem, aby tretinu času mala vláda, tretinu opozícia a tretinu koalícia," priblížil. Vo vysielaní Zimovi chýba napríklad aj poézia či rozhovory s osobnosťami.

Iľja Ruppeldt, ktorý žije na Novom Zélande, sa pri prezentácií svojej vízie sústredil na nové médiá. Telerozhlas podľa neho potrebuje technologickú modernizáciu. Vyčíta mu aj to, že nedostatočne využíva internetový priestor pri šírení svojho obsahu. "Vo svete sú tieto veci už päť rokov dopredu," poznamenal. V prípade víťazstva chce Ruppeldt hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. Ten by sa podľa neho mal každý rok upravovať v závislosti od vývoja inflácie v krajine.

Výrazné zmeny potrebuje RTVS aj podľa kandidátky Margity Repkovej. Tá poukazuje na úbytok pôvodnej tvorby vo vysielaní verejnoprávneho média, ktorý je nevyhnutné zastaviť. Odstrániť podľa nej treba aj zvýhodňovanie zamestnancov rozhlasu oproti personálu STV. "Akýkoľvek manažment by sa mal presídliť do Mlynskej doliny," myslí si Repková.

Mika chce zvýšiť dôveru v RTVS

Výbor pokračoval prezentáciou jedného z favoritov, Václava Miku. Mika prezentoval svoj projekt rozvoja a riadenia RTVS a odpovedal na otázky poslancov z mediálneho výboru ako piaty v poradí. Pre množstvo otázok poslancov odpovedal o pár minút dlhšie.

Václav Mika, ktorý v minulosti stál na čele Rádia Expres a TV Markíza a ešte predtým bol osem rokov v STV, verí v potenciál verejnoprávnych médií na Slovensku, sú nezastupiteľné. Mika by v prípade výhry v konkurze na šéfa RTVS riešil stratu divákov Slovenskej televízie. Vývoj počúvanosti v Slovenskom rozhlase je podľa neho dobrý, zásadne by tu situáciu nemenil. Snažil by sa o pokračovanie profilácie okruhov SRo s cieľom osloviť viac poslucháčov.

Viac by sa venoval regionálnemu vysielaniu. V 35-stranovom projekte rozvoja a riadenia RTVS s názvom “Bez bariér“ sa venuje práve odstraňovaniu bariér, ktoré sú podľa neho aj vnútri RTVS, nereflektuje sa napríklad tvorivý potenciál. V STV sa na programe podľa Miku odrazilo dramatické šetrenie a veľa repríz.

Preformátoval by spravodajstvo, ale nezbavoval by sa v ňom profesionálov, tí sa totiž ťažko hľadajú. Priniesol by vlastný seriál, zameral sa na vlastnú tvorbu. Plánuje intenzívnu spoluprácu s Českou televíziou, ktorej šéfuje jeho bývalý kolega Petr Dvořák (exriaditeľ Novy). Je za multikanálovú stratégiu rozvoja televíznej časti RTVS.

Dvojka podľa neho má plniť službu verejnosti, vysielať pre záujmové skupiny, menšiny, náročného diváka. Na športovú Trojku nie sú peniaze – uvedomuje si to, no zároveň tvrdí, že šport deformuje program na Jednotke a Dvojke.

Ústupky rodine a kritika račkujúcich redaktorov

Obsah vysielania verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska by sa mal v nedeľu prispôsobovať aj záujmom rodiny. V praxi by to znamenalo napríklad aj to, že by sa politická diskusná relácia O 5 minút 12 presunula v programe do nočných hodín. Navrhol to dnes Marián Ostatník, ktorý sa o post šéfa RTVS uchádzal aj v roku 2011. Podľa jeho slov za ním vtedy prišiel vtedajší koaličný poslanec Tomáš Galbavý, ktorý ho mal informovať, že napriek kvalite jeho programu o obsadení postu už bolo rozhodnuté.

Podľa člena výboru Pavla Abrhana z KDH to však nie je pravda a v prospech Miloslavy Zemkovej sa poslanci rozhodli až po vypočutí kandidátov. "Mám dnes pre vás dve správy - jednu dobrú a jednu zlú. Tá dobrá je, že ani teraz vládna strana sa nedohodla na kandidátovi. Tá zlá je o tom, že sa hovorí len o menách Mika a Rezník," reagoval Abrhan.

Ostatník pri prezentácii svojho projektu poukázal, že verejnoprávnym médiám v súčasnosti chýba vízia a kontinuita. Navrhnuté riešenia by podľa neho mali vychádzať z ekonomickej reality. "Ja som Ostatník, nie čarodejník a nič vám nesľubujem," poznamenal.

Redaktor motoristických relácií Pavel Jacz sa pri svojom vypočutí viac sústredil na kritiku predchádzajúceho vedenia ako na vlastné riešenia. Manažmentu Miloslavy Zemkovej vyčítal deformáciu spravodajstva, nízke platy redaktorov aj neefektívne vynakladanie finančných prostriedkov. Pripomenul napríklad, že RTVS nakúpil mikrofónové peny za 30.000 eur, z ktorých väčšinu nemôže využiť a platí desaťtisíce eur za web, kde má často neaktuálny archív.

Jacz kritizoval aj račkujúcich a šušlavých redaktorov média. Z navrhovaných zmien spomenul napríklad rozdelenie rozhlasu a televízie či prevádzkovanie troch až štyroch televíznych okruhov. Dva neexistujúce by sa mali venovať športu a vysielaniu archívnych materiálov.

Marián Herdel, ktorý svoj projekt predstavil ako predposledný, si myslí, že RTVS by mal poskytovať väčší priestor vysielaniu pre deti. Svoj zámer zhrnul v idei informačného vysielania ráno, vzdelávania popoludní a zábavy v noci. Kým obsah Jednotky by mal mať podľa neho všeobecnejší charakter, Dvojka by sa mala zamerať na špecifickejšie publikum. Kým iní kandidáti hovorili o pevnej programovej štruktúre Dvojky, Herdel si myslí, že by mala vysielať kvalitné európske filmy, šport aj archívne snímky. Nevylúčil pritom ani ďalšie prepúšťanie v rámci média.

Kandidát Marcel Děkanovský je presvedčený, že Achillovou pätou RTVS je jeho financovanie. "Dvadsať rokov sa vzdychá, že je málo peňazí. Keby ich bolo dvakrát toľko, rovnako by sa vzdychalo, že je ich málo. V Česku majú asi trikrát toľko a hovoria, že majú málo," poukázal. Děkanovský chce v prípade úspechu presadzovať tzv. japonský model riadenia média, ktorý podľa neho ušetrí inštitúcii do 15 miliónov eur. Rovnako ako Jacz aj on podporuje úvahy o štyroch televíznych okruhoch. Pred ich spustením však treba podľa Děkanovského zlepšiť postavenie už existujúcich okruhov aj finančný stav RTVS.

Podrobnejší pri predstave svojho projektu nebol ani hudobník a dramaturg Ľubomír Belák. Ten pred poslancami hovoril o význame kultúry a jej vzťahu k verejnoprávnym médiám. RTVS zodpovedá za stav kultúry na Slovensku a kultúrnosť samotných občanov, poukázal Belák. Verejnoprávnu inštitúciu treba podľa neho programovo a technicky pripraviť na budúcnosť. Pri predstave vízie stručne spomenul rekonštrukciu spravodajstva, vytvorenie audiovizuálnej knižnice či medzinárodnú spoluprácu. "Podmienkou však je, aby sa rozhlas a televízia stali neoddeliteľnou súčasťou verejného života," podčiarkol Belák. 

Televízia by podľa neho nemala vyrábať obsah pre "divákov, ale pre verejnosť" a od moderátorov očakáva, že budú pri prezentovaní informácií "moderovať a nie modelovať". Platný zákon o RTVS je podľa neho zlý a treba ho "celý prekopať" tak, ako aj ďalšiu legislatívu, ktorá upravuje fungovanie médií. "Ja si nemyslím, že by riaditeľa RTVS mala voliť Národná rada SR," doplnil kandidát.

Rezník chce spravodajskú Dvojku a okruh pre deti

RTVS by mal projektu druhého z favoritov, Jaroslava Rezníka, od septembra 2014 vysielať na troch televíznych okruhoch. Rezník navrhuje pretransformovať Dvojku na spravodajskú televíziu a vytvoriť nový okruh, ktorý bude vysielať program pre deti.

Generálny riaditeľ TASR Rezník chce tiež posilniť pôvodnú tvorbu. V tomto kontexte zdôraznil význam zmluvy so štátom, vďaka ktorej sa pôvodná tvorba nedostala na úplný okraj mediálnej tvorby. Zmeniť by sa podľa neho mal aj prístup k zamestnancom, spravodajstvu, novým médiám a modernizácii technológií. Zamestnanci SRo a STV by mali podľa neho viac spolupracovať.

Šéf verejnoprávnej tlačovej agentúry v projekte predpokladá, že zmysluplné fungovanie RTVS bude ročne stáť zhruba 120 miliónov eur. Aj preto presadzuje, aby sa takzvané koncesionárske poplatky valorizovali.

Opoziční členovia výboru pochybujú, že by sa Rezníkov projekt pri súčasnom financovaní média podarilo skutočne zrealizovať. Exminister kultúry Daniel Krajcer (SaS) argumentoval tým, že pri výbere poplatkov za služby verejnosti získa RTVS zhruba 72 miliónov ročne a peniaze zo zmluvy so štátom sa dajú použiť iba na konkrétne projekty.

"Hovorím síce, že na štandardné fungovanie RTVS treba 120 miliónov eur, ja ale nehovorím, že na budúci rok budú," reagoval Rezník. Podľa neho pri výbere koncesionárskych poplatkov existuje veľká rezerva a už v budúcom roku by sa mohlo vyzbierať rádovo až 85 miliónov eur. "Pripúšťam aj možnosť, že by to bolo financované štátom, ale tam vidím väčšie riziká," doplnil. Ekonomická situácia totiž môže podľa neho vytvoriť tlak na šetrenie na úkor verejnoprávneho média.

Rezník pri predstave svojej vízie poukázal na okruh problémov, ktoré RTVS v súčasnosti má. Vo verejnosti sa podľa neho vytvorila ilúzia ozdravenia finančného stavu, avšak v skutočnosti telerozhlas dostal vlani v rôznej forme dotácie vo výške takmer 43 miliónov eur. Katastrofálne sú podľa neho aj čísla sledovanosti, Dvojku sleduje zhruba 18.000 ľudí a Jednotku asi 70.000 ľudí. "Chcem vyšší podiel pre Jednotku, chcem 16 percent," povedal Rezník.