Aký je život v pekelných väzniciach? Z vojakov kalifátu sú trosky

Aký je život v pekelných väzniciach? Z vojakov kalifátu sú trosky
Zdroj foto: SITA/AP
Na podlahe vo väznici, ktorú kontrolujú sýrski Kurdi, ležia jeden vedľa druhého bojovníci Islamského štátu, niektorí z nich sú ťažko chorí. Mnohí len tak sedia, po amputáciách sú obviazaní. Do jednej z takýchto väzníc v Sýrii nahliadla agentúra AFP. "Chcem ísť domov, kiež by som nikdy nepočúvol výzvu ísť bojovať," znie od väzňov často.

Žiadne slnko, samé matrace

Za oceľovými dverami sú naskladaní muži v oranžových väzenských šatách. Majú prázdne pohľady, sú vyčerpaní a ich telá vypĺňajú každý centimeter podlahy. Keď Turecko začalo ofenzívu proti Kurdom, celý svet sa začal zaujímať o väzňov z IS a o to, či budú mreže dosť pevné. Reportéri AFP videli zvnútra väznicu v provincii Hasaká. Boli v nej ľudia z desiatok krajín, ktoré nechcú, aby sa títo muži ocitli na slobode, ale nechcú si ich ani vziať naspäť.

Päťtisíc mužov. Sýrčanov, Iračanov, Britov, Francúzov, Nemcov. Medzinárodná prehliadka armády, ktorú IS budoval päť rokov. Skupine sa prisudzujú krutosti, ktoré boli spáchané na území Iraku a Sýrie. Masové vraždy, znásilnenia, zotročovanie, mučenie. Mnohé zločiny boli nafilmované a použité ako propagácia.

Niektorí z väzňov sú dospievajúci mladíci, nikto z nich nevidel slnko už mnoho mesiacov. Šedivé matrace pokrývajú celú podlahu okrem kúta, kde je latrína. Je tu neznesiteľný smrad a návštevníci potrebujú rúšky.

Vonkajší svet neexistuje

Väzni nemajú predstavu o tom, čo sa deje vonku. Čas udáva rytmus piatich denných modlitieb. Väzni nevedia nič o tom, že Donald Trump oznámil koniec vodcu IS abú Bakra Baghdádího. "Nemajú so svetom žiadny kontakt," hovorí šéf väznice, ktorý udal meno Serhat.

Mnoho väzňov je kosť a koža, tí šťastnejší majú matrac, väčšina sedí pozdĺž stien. Ošetrovňa je prepchatá rovnako ako cely. Šedivejúci muž s barlami sa prediera davom duchov. Stav zranených vypovedá aj o intenzite bojov, počas ktorých sa IS snažil udržať svoju poslednú baštu v Sýrii. Väčšina mužov vo väznici Hasaká aj v ďalších šiestich sa pred pár mesiacmi vzdala zbedačená, zmrzačená a hladná.

"Chcem sa vrátiť k rodine," hovorí 22-ročný Aseel Mathan. Z rodného Walesu odišiel v 17 rokoch, aby sa pripojil k bratovi v Mósule, kde bol vyhlásený kalifát IS. Keď jeho brata zabili, presunul sa Aseel do sýrskej Rakky, ďalšieho centra radikálov. Teraz ľutuje, že v roku 2014 počúvol Baghdádího výzvu chopiť sa zbrane.

Väznené mláďatá kalifátu

Americkým vojakom a Kurdom sa nepodarilo pochytať všetkých členov IS. "Tí, čo kedysi ušli, prichádzajú k väznici a strieľajú, len aby ukázali, že sú stále tu," hovorí Serhat.

Kurdi čelia tlaku Turecka a majú problémy ubrániť samých seba, nie to ešte väzňov. Podľa amerického predstaviteľa už z väzníc v severnej Sýrii ušlo 100 radikálov. Serhat hovorí, že žiadny z nich nebol z jeho väznice. Ale aj tu sa asi pred mesiacom väzni pri roznášaní jedla začali búriť. Napadli strážcu, ktorého do cely vlákali predstieranými zdravotnými problémami. Keď strážca vedie reportérov chodbou medzi celami, u jednej z nich sa zdráha zdvihnúť okienko vo dverách. "Títo sú nebezpeční," hovorí.

Jedna miestnosť je vyhradená tým, ktorým sa v IS hovorilo mláďatá kalifátu. Deťom, ktoré boli naverbované a prešli bojovým výcvikom. Z okienka vystrčil hlavu deväťročný Chálid pochádzajúci zo strednej Ázie. Je zvedavý na návštevu, usmieva sa na dozorcu, ktorý ho požiada, aby upokojil spoluväzňa. Niektoré z detí previezli do krajiny pôvodu, ale osud dospelých mužov je neistý.

Diagnózy a výčitky svedomia

Skoro tretina trestancov je chorá a potrebuje ošetriť rany a rozmanité diagnózy od AIDS po žltačku. Na ošetrovni môže spať len 300 z nich. Patrí k nim 24-ročný Belgičan Abdallad Nooman. Pod tričkom má otvorenú ranu. "Moje orgány sa tlačia von," hovorí. Postrelil ho vraj spolubojovník, keď si čistil zbraň.

Bassem Abdel Azim je Egypťan a zároveň Holanďan, zranil sa pri nálete. Má nehybnú pravú nohu. Spomína ako oklamal manželku. Vylákal ju do kalifátu sľubom o dovolenke v Turecku. "Nechcel som ju vystrašiť," hovorí. Netuší, kde je teraz jeho žena ani ich päť detí. "Chcel by som ich opäť vidieť. Nech ma obesia, ale chcem sa ospravedlniť žene, že som ich doviedol do vojnovej zóny," dodáva.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá