Porušenie práva, skončí na ÚS. Politici reagujú na moratórium
Zákaz zverejňovať výsledky prieskumov sa predĺži zo 14 dní na 50 dní pred voľbami. Poslanci odobrili pozmeňujúci návrh k novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ním zmenili aj zákon o volebnej kampani. Zmeny sa majú týkať už budúcoročných parlamentných volieb.
Kresák: Zrejme to skončí na ÚS
Predĺženie moratória na predvolebné prieskumy z aktuálnych 14 na 50 dní pred voľbami pravdepodobne skončí na Ústavnom súde. Myslí si to poslanec Mosta-Híd Peter Kresák. Povedal to po schválení novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorou sa zmenil aj zákon o volebnej kampani. V prípade námietky na Ústavnom súde vidí Kresák veľkú šancu na úspech. "Bola dohoda s niekým, kto nebol v koalícii. Mám veľký problém s týmto návrhom. Zrejme skončí na Ústavnom súde," reagoval Kresák na schválenie predĺženia moratória. Podotkol, že za túto zmenu nehlasoval, podporiť chcel, naopak, návrh nezaradenej poslankyne Kataríny Cséfalvayovej na skrátenie moratória na 48 hodín pred voľbami.
"Nakoniec sme sa rozhodli tak, že ak to prejde, nepodporíme ani zákon, ale s kotlebovcami to prešlo. Ja to ľutujem. Myslím si, že aj to spojenie samotné niečo ukazuje," poznamenal Bugár s tým, že je to horšie, ako keď bol Most-Híd kritizovaný za to, že v pléne nepodporil niektoré koaličné návrhy, ktoré napokon neprešli. Zdôraznil, že strana od začiatku avizovala, že návrh nepodporí. Upozornil, že sa môže stať aj to, že akékoľvek neférové meranie pri prieskumoch sa takto dostane do zahraničia, do susedných krajín, kde bude zverejnené. Proti návrhu hlasovala aj poslankyňa Mosta-Híd Irén Sárközy. Z Mosta-Híd podporil návrh len Elemér Jakab. Opozičné strany túto zmenu nepodporili, výnimkou boli len poslanci ĽSNS.
Poslanec Smeru-SD Dušan Jarjabek nevidí problém v tom, že zákon prešiel s podporou ĽSNS. "Nikto sa s nikým nespojil. Každý presadzoval svoj názor podľa svojho vedomia a svedomia. Ja vás ubezpečujem, že žiadne dohody neexistovali," povedal a vylúčil, že by mal Smer-SD s ĽSNS dopredu dohodu na podpore zákona. Na otázku, či je to predzvesť budúcej koalície po voľbách odpovedal, že žiadna z týchto strán ešte nevie, či vôbec bude v parlamente.
Cséfalvayová: Ponoríme sa do informačnej tmy
Nezaradená poslankyňa Katarína Cséfalvayová verí, že prezidentka Zuzana Čaputová nepodpíše schválené predĺženie moratória na 50 dní pred voľbami. O vrátenie zákona požiada prezidentku aj mimoparlamentná strana Za ľudí. Podľa poslankyne by Čaputová vrátením zákona do parlamentu zabránila nedemokratickému meneniu sa pravidiel tesne pred voľbami a "nespravodlivému deleniu slovenských občanov na informovaných, a tých, čo majú ostať v nevedomosti". "Viacerí ústavní právnici, odborníci, ktorí sa dlhodobo venujú volebným systémom a politickým kampaniam, upozorňujú, že možno ide aj o porušenie ústavného práva na informácie. Preto by som chcel požiadať prezidentku Slovenskej republiky, pani Zuzanu Čaputovú, aby tento zákon posúdila a využila svoje prezidentské oprávnenia a vrátila ho Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie," uviedol podpredseda strany Za ľudí Michal Luciak.
Cséfalvayová sa obáva, že takýto neprimerane dlhý čas na moratórium je v rozpore s Ústavou SR. "Akýkoľvek zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov je obmedzením základného práva občanov na informácie. Toto právo môže byť obmedzené, len ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu záujmov, práv a slobôd iných. A čo je v dnešnej dobe hybridných hrozieb úplne najvážnejšie, schválený návrh zákona necháva otvorené dvere pre konšpirátorov, extrémistov, propagandu a šírenie falošných správ," dodala.
Schválenou zmenou sa podľa poslankyne slovenská verejnosť ponorí do informačnej tmy. "Prispejeme tak k informačnému chaosu a pretlaku neserióznych zdrojov informácií, ktoré sa veľmi pravdepodobne budú masovo šíriť slovenskými sociálnymi sieťami," dodala. "Štyri mesiace pred dátumom volieb sa menia volebné pravidlá v rozpore so všetkými európskymi trendmi, bez riadneho legislatívneho procesu, bez dialógu s opozíciou," vyhlásila tiež Cséfalvayová.
Baránik verí, že prezidentka zákon vráti
Poslanec Alojz Baránik je presvedčený, že predĺženie moratória pred voľbami nepochybne skončí na Ústavnom súde. Verí však, že prezidentka zákon vetuje. Líder hnutia OĽANO Igor Matovič si nemyslí, že návrh je protiústavný, podpora koaličného návrhu zo strany ĽSNS ho neprekvapila. Baránik tvrdí, že navrhovatelia dlhšieho moratória dúfajú, že ÚS nerozhodne dostatočne rýchlo, a tak bude zákon platiť aj pre najbližšie voľby. Verí však, že prezidentka zákon vráti a že sa podarí dosiahnuť pozastavenie zákona zo strany ÚS. Ten by totiž podľa Baránika mohol pozastaviť účinnosť zákona až do jeho finálneho rozhodnutia. Právna úprava by sa tak najbližších parlamentných volieb nedotýkala. "Osobne si myslím, že aj keď návrh nie je správny, nie je to protiústavné," povedal Matovič s tým, že podpora ĽSNS ku koaličnému zákonu ho neprekvapuje. Poukázal na to, že v minulosti ĽSNS podporila viaceré návrhy Smeru-SD. "Páni z vládnej koalície si myslia, že keď sa budú s ľuďmi hrať pred voľbami hru na slepú babu, potom im to vo voľbách záhadne vyjde," skonštatoval.
Baránika rovnako neprekvapilo, že návrh prešiel s podporou ĽSNS. Takýchto prípadov, keď ĽSNS pomohlo Smeru-SD pri schvaľovaní zákonov, bolo podľa neho viacero. "Vždy išlo o situácie, keď súčasný koaličný partner Smeru zlyhal pri hlasovaní a bol nahradený takpovediac nastávajúcim koaličným partnerom, za ktorého považujeme ĽSNS," povedal poslanec.
"Neverím tomu, že by tam dohoda medzi ĽSNS a Smerom-SD nebola," zdôraznil predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský. Skonštatoval, že predsedu Smeru-SD Roberta Fica sa treba pýtať, či nie je pravda, že sa tajne stretával s predsedom ĽSNS Marianom Kotlebom. Pripomenul, že v pléne to tvrdil nezaradený poslanec Milan Špánik, ktorý vystúpil z ĽSNS. To, či novela skončí na ÚS posúdiť nevedel, je to však podľa neho možné.
Poslanci v pondelok odobrili pozmeňujúci návrh k novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ním zmenili aj zákon o volebnej kampani. Zákaz zverejňovať výsledky prieskumov sa tak predĺži zo 14 dní na 50 dní pred voľbami. Zmeny sa majú týkať už budúcoročných parlamentných volieb.