Boj so zmenou klímy podporí aj SR. Prispejeme do Zeleného fondu

Slovensko po prvý raz vôbec prispeje do Zeleného klimatického fondu, určeného pre klimatické projekty v rozvojových krajinách, sumou 2 milióny amerických dolárov, približne 1,8 milióna eur. Príslušnú zmluvu podpísal v priestoroch Stáleho zastúpenia SR pri OSN v New Yorku minister životného prostredia SR László Sólymos a výkonný riaditeľ fondu Yannick Glemarec.

Na podporu znižovania emisií

Finančná podpora rozvojovým krajinám na projekty súvisiace so zmenou klímy je jedným zo záväzkov parížskej klimatickej dohody. Financie Zeleného klimatického fondu sú využívané predovšetkým na podporu znižovania emisií, efektívneho využívania zdrojov, adaptačných opatrení či znižovania množstva odpadu v životnom prostredí v rozvojových krajinách.

"Tým pádom, že sme prispievateľ, budeme aj v rade fondu, ktorá rozhoduje, na aké projekty tie peniaze idú," povedal Sólymos. Podľa Sólymosa v rámci svojich možností bude Slovensko pokračovať v príspevkoch do Zeleného klimatického fondu.

Česká republika sa zaviazala prispieť do fondu sumou 5,3 milióna dolárov a Maďarsko 4,3 milióna dolárov. Najmenšou sumou spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky prispeje Poľsko – 100.000 amerických dolárov.

Glemarec sa poďakoval Slovensku za príspevok do fondu. "Pomôže nám to v zmene paradigmy smerom k zníženiu emisií a klimaticky únosnému rozvoju v rozvojových krajinách a odvráteniu katastrofických klimatických zmien," uviedol výkonný riaditeľ Zeleného klimatického fondu.

Parížska klimatická dohoda zaväzuje každú krajinu vrátane Slovenska k znižovaniu emisií skleníkových plynov a k poskytovaniu financií na podporu aktivít v rozvojových krajinách. Jej cieľom je obmedziť rast globálnej teploty do konca storočia o najviac 2 stupne Celzia, prípadne iba o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s obdobím pred začiatkom priemyselnej revolúcie.

Čaputová: Čas sa nám kráti

O potrebe znížiť tempo globálneho otepľovania hovorila vo svojom prejave pred Valným zhromaždením OSN aj prezidentka Zuzana Čaputová. "Vedecké dôkazy sú jasné: klimatická zmena je faktom a čas sa nám kráti. Ak však budeme konať hneď, môžeme znížiť emisie uhlíka v priebehu 12 rokov a udržať globálne otepľovanie na úrovni 1,5 stupňa Celzia," uviedla prezidentka.

Parížska dohoda z roku 2016 predpokladá dosiahnutie uhlíkovej neutrality v druhej polovici 21. storočia. Znamená to, že celosvetovo by sa malo vypustiť len toľko emisií skleníkových plynov, koľko ekosystémy dokážu zachytiť. Dohodu dosiaľ podpísalo 195 krajín vrátane Číny, USA, Ruska a Indie, ktoré spolu produkujú takmer polovicu celosvetového množstva emisií skleníkových plynov. Americký prezident Donald Trump medzičasom oznámil úmysel USA odstúpiť od parížskej dohody, keďže podľa neho by poškodila americkú ekonomiku. Podľa stanov dohody môžu Spojené štáty od nej odstúpiť najskôr 4. novembra budúceho roku.

TOP videá

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá