Sochy, stĺporadia, doláre. Balkán ukrýva gýčové rómske paláce

Sochy, stĺporadia, doláre. Balkán ukrýva gýčové rómske paláce
Zdroj foto: SITA/AP (ilustračná fotografia)
Na rumunskom vidieku alebo na perifériách miest sa trblietajú neuveriteľné pagody s tisíckami ornamentov a ostro kontrastujú s bežnou zástavbou. Sú to rómske paláce, nezvyčajný architektonický úkaz, ktorý vyjadruje túžbu po spoločenskej prestíži v rámci marginalizovanej menšiny. Píše o tom agentúra AFP.

Sochy, stĺpy, ozdôbky

Týchto palácov sa objavili po páde komunizmu tisícky. Mnohí Rómovia v tom čase zbohatli, čo ľahko rozpoznáte podľa úctyhodných rozmerov a bohato zdobených priečelí, sádrových sôch a mramorových stĺpov. Občas si na nich všimnete znak dolára alebo logá automobilov.

Prekvapujúce sú však najmä ich strechy, ktoré pripomínajú paláce Ďalekého východu. Podľa rumunského architekta  Rudolfa Gräfa, autora štúdie o týchto rezidenciách, sú príkladom akéhosi vyostrenia typicky rumunských architektonických prvkov.

"Často sú až smiešne a gýčové, ale rómska architektúra odráža paradoxne časť rumunskej histórie, na rozdiel od súčasnej architektúry, ktorú realizuje samotný štát," vysvetľuje. Tieto stavby sa líšia podľa regiónov. V centrálnej Transylvánii sa inšpirujú katolíckymi kostolmi, na juhozápade kopírujú neoklasicistické objekty a na juhu a východe krajiny odrážajú novorumunský štýl, ktorý pripomína tradičné domy dedinčanov a bojarov, zdôrazňuje Gräf.

Inšpirácie bez hraníc

Niekedy tieto paláce jednoducho kopírujú už existujúcu stavbu, ku ktorej mal majiteľ určitý vzťah. V obci Buzescu na juhu krajiny si Dan Finutu, zámožný Róm zosnulý v roku 2012, dal postaviť repliku tribunálu, ktorý ho v 90. rokoch odsúdil za vydieranie.

Pád Ceauşescuovho režimu koncom roku 1989 povzbudil Rómov, aby si upevnili identitu, keďže celé stáročia predtým čelili nútenej asimilácii. "Prvé paláce boli postavené v 90. rokoch, keď Rómovia získali naspäť časť zlata, ktoré im zabavili komunisti," hovorí Costica Stancu, jeden z rómskych predákov v Buzescu. Komunistický režim totiž na základe dekrétu z roku 1978 skonfiškoval zlaté šperky, ktoré si rómske ženy odovzdávali z generácie na generáciu.

Ďalší Rómovia si zarobili na predaji starého železa a za to si postavili domy, ktoré sa mali trblietať a budiť úctu a zároveň demonštrovať spoločenský rebríček panujúci vnútri tejto menšiny, ktorú tvorili asi dva milióny  členov, pričom väčšina z nich stále žije v biede.

Symbol úspechu a prestíže

Paláce mali byť podľa architekta výrazom prestíže a úspechu ich majiteľov, ale aj konkurencie medzi susedmi. K počiatočnej stavbe pribúdali ďalšie poschodia, veže a čoraz impozantnejšie stĺpy. Presne v tempe, v ktorom majitelia bohatli a ako sa menil ich vkus.

Tieto paláce si hojne fotografujú turisti a okrem niekoľkých výnimiek nie sú ich architekti vôbec známi. Rovnako ostávajú zahalené tajomstvom zdroje financovania týchto stavieb. Majitelia väčšinou obývajú jednu alebo dve miestnosti a veľké sály v prízemí, ktoré sú plné mramoru a zlatých ozdôb, sú vyhradené na príležitostné oslavy.

"Údržba je veľmi náročná. Mnoho stavieb v Buzescu už vyzerá opustene a rozostavané paláce nikto nedokončí, pretože chýbajú peniaze," hovorí Stancu, ktorý sám žije v malom domčeku so záhradou. Z Rumunska v posledných rokoch odišli viac ako štyri milióny ľudí a existujú dediny, kde žijú už len starí ľudia. "Nie je to už také, ako kedysi. Ľudia odišli, niektorí do Bukurešti, iní do cudziny. Chcú si tam zarobiť a ostať tam," trpko konštatuje pred impozantným vchodom do svojho paláca šesťdesiatnička Lidia.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá