Za horúčavy môžu ľudia, tvrdia vedci. Musíme si na ne zvyknúť

Za horúčavy môžu ľudia, tvrdia vedci. Musíme si na ne zvyknúť
Zdroj foto: SITA/AP
Vlna horúčav, ktorá počas uplynulého mesiaca v západnej Európe lámala teplotné rekordy, bola intenzívnejšia v dôsledku klimatických zmien spôsobených človekom. Rýchla štúdia rešpektovaného tímu európskych vedcov poukazuje na množstvo dôkazov pre toto tvrdenie.

"Vlna horúčav počas júla 2019 bola nad kontinentálnou západnou Európu taká extrémna, že pozorované hodnoty by boli bez klimatickej zmeny extrémne nepravdepodobné," uvádza sa v štúdii. Bez klimatickej zmeny vyvolanej človekom by boli teploty podľa štúdie nižšie o 1,5 až tri stupne Celzia.

V dôsledku globálneho otepľovania sú tiež takéto horúčavy častejšie, pokračuje štúdia expertov z Francúzska, Holandska, Veľkej Británie, Švajčiarska a Nemecka. Podľa vedcov sa teploty zaznamenané vo Francúzsku a Holandsku môžu v dnešnej klíme opakovať každých 50 až 150 rokov. Bez "ľudského vplyvu" by to bolo pravdepodobne zriedkavejšie ako raz za tisíc rokov.

Ako uviedol vedúci autor štúdie, Robert Vautard z francúzskeho Institut Pierre-Simon Laplace, Európa si musí zvyknúť na takéto vlny horúčav, ktoré budú pravdepodobne častejšie a intenzívnejšie. "Bude sa to stupňovať a ak nič neurobíme s klimatickou zmenou a emisiami, tieto vlny horúčav, ktoré dnes dosahujú 42 stupňov, budú mať v roku 2050 o tri stupne viac, takže to bude odhadom 45 stupňov," skonštatoval Vautard.

Zatiaľ čo horúčavy v Európe koncom mesiaca po niekoľkých dňoch poľavili, extrémne teploty sa presunuli na sever a spôsobujú rozsiahle topenie ľadovcov v Grónsku a Arktíde.

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá