Stromy u nás nadmerne ťažia, KDH hľadá riešenie s ochranármi

TA3 SITA
12.7.2019 12:29

Kresťanskodemokratické hnutie vyhodnotí návrh na dočasnú uzáveru na ťažbu dreva na Slovensku. S návrhom prišlo Lesoochranárske zoskupenie Vlk. O záujme riešiť situáciu s ťažbou dreva na Slovensku informoval na tlačovej besede predseda KDH Alojz Hlina, členka predsedníctva KDH Caroline Líšková a Juraj Lukáč zo združenia Vlk.

Navrhujú ťažobnú uzáveru

Lesoochranárske zoskupenie Vlk na riešenie situácie v našich lesoch navrhuje na niekoľko rokov ťažobnú uzáveru v lesoch. Kresťanskí demokrati sa dohodli s Jurajom Lukáčom z Lesoochranárskeho združenia Vlk na tom, že pripravia v letných mesiacoch analýzu takéhoto zásadného opatrenia. "Konzílium KDH sa venuje téme ochrany životného prostredia. Mrzí nás situácia v lesnom hospodárstve. Preto nám záleží, aby sa v tejto veci konalo. Zhodnotíme daný návrh ťažobnej uzávery. V najbližších týždňoch budeme zbierať odborné stanoviská, budeme vyhodnocovať, na aký časový úsek by bolo vhodné uzáveru zrealizovať a v septembri o tom budeme informovať. Záleží nám na pragmatickom riešení," uviedla Lišková.

Alojz Hlina považuje klimatické zmeny za vážny problém. "Ľadovce sa topia a na Slovensku sa stromy intenzívne ťažia," povedal Hlina. "Dostali sme do daru krásnu prírodu," dodal. Podľa neho je dôležité hľadať stred riešení. "Možno sa riešenie združenia Vlk môže zdať radikálne, my sme pripravení urobiť analýzu tohto opatrenia, aké socio-ekonomické dopady to bude mať. Treba to analyzovať odborne, a to chceme robiť. Na Slovensku sú tieto témy deficit. Je potrebné sa tomu venovať," vyhlásil. Hlina.



Extrémne zlá situácia

Náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk Juraj Lukáč povedal, že situácia v našich lesoch je extrémne zlá a preto si vyžaduje extrémne riešenie. "Vyhlásiť dočasnú uzáveru na ťažbu dreva v našich lesoch, aby sa získal čas na zavedenie systémového poriadku, čo sa týka tažby, kontroly a aj predaja dreva," povedal. Podľa neho ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že všetko v našich lesoch je v poriadku a rozloha lesov vzrastá. "Satelity, ktoré sú mimo dosah ministerstva pôdohospodárstva, však podľa neho ukazujú krutú pravdu, že za 10 rokov zmizlo na Slovensku 700 kilometrov štvorcových lesa, čo je približne rozloha Nízkych Tatier," povedal s tým, že les rúbeme rýchlejšie ako lesy prirastajú. Preto chce, aby sa urobila inventarizácia skladových zásob.

Výsledky dvoch inventarizácií, ktoré sa uskutočnili, sú podľa Lukáča rozporuplné a nie sú zverejňované. "Chceme, aby bola zavedená kontrola ťažby, aby bol naštartovaný aj verejný portál, kde by o každom metre štvorcovom lesa vedeli občania, aj to, či boli lesy vyťažené legálne. Na všetko toto je potrebný čas. Preto prichádzame s týmto návrhom, konzultovali sme to s lesníckymi odborníkmi, nevidia v tom problém,"uzavrel Lukáč.

Matečná: Za úbytok lesov môže klíma

Za úbytok lesov na Slovensku môže zmena klímy, reagovala na hlinu ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Veľké množstvo porastov, najmä smrekových, totiž vraj nedokáže odolávať náporu veterných smrští, sucha či nevídanému rozmachu škodlivých činiteľov. Matečná zdôraznila, že v snahe zabrániť ešte väčšej škode, lesníci majú zákonnú povinnosť odstrániť kalamitu do šiestich mesiacov, aby nákaza nenapádala aj zdravé stromy. "Ak nebudeme robiť nič, škody budú omnoho väčšie. To je v príkrom rozpore s tým, čo navrhuje KDH. Nerobiť nič znamená, že naše lesy budú ubúdať ešte väčším tempom. Potrebujeme sadiť, nie sedieť so založenými rukami," vyhlásila v stanovisku, ktoré poskytol hovorca agrorezortu Michal Feik.

Matečná ubezpečila, že lesníci robia, čo je v ich silách, aby boli na Slovensku zdravé lesy. Drevo z kalamitných porastov neodstraňujú pre zisk, ale aby zabránili šíreniu nákazy. "Pretože v súčasných klimatických podmienkach sa lykožrút šíri mimoriadne agresívne a napáda aj zdravé stromy. Tie potom vysychajú a trvá to dlhé desaťročia, kým na ich mieste vyrastie nový les," vysvetlila ministerka. Ako príklad uviedla Vysoké Tatry, kde plocha zničená lykožrútom je už taká veľká, ako plocha, ktorú zasiahla veterná smršť v roku 2004. Na mieste, kde lesníci vyrúbu stromy, najneskôr na druhý rok zasadia nové stromčeky. Len počas tohtoročnej jari vysadili štátni lesníci 12 miliónov nových stromov. Pozitívnym príkladom, ako možno sanovať následky kalamity, je Horehronie, konkrétne Osrblie, kde veterná kalamita v roku 1996 zasiahla veľkú časť lesov. "Po spracovaní následkov kalamity naši lesníci na holinách vysadili takmer deväť miliónov sadeníc nových stromčekov rôznych druhov drevín. Dnes na týchto plochách nájdeme krásny a zdravý zmiešaný les a holé plochy si pripomíname už len na fotografiách,” uzavrela Matečná.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok