Srbskí politici majú zákaz vstupu do Kosova, odkázali z Prištiny

Odpoveď na propagandu

Srbsko a jeho bývalá provincia Kosovo, kde žije prevažne etnicky albánske obyvateľstvo, majú stále napäté vzťahy aj po dvoch desaťročiach po krvavom vojnovom konflikte a odtrhnutí sa Kosova, čo Belehrad neuznal. Obe krajiny sa doteraz často napádajú na diplomatickej úrovni. "Ministerstvo zahraničných vecí nepovolí žiadnemu činiteľovi z Belehradu navštíviť Kosovo a všetky žiadosti budú odmietané dovtedy, pokiaľ bude pokračovať takéto správanie," povedal Jetlir Zyberaj, poradca kosovského ministra zahraničných vecí.

Podľa jeho slov je dané opatrenie odpoveďou na "sústavnú propagandu a falošné správy" o Kosove a jeho obyvateľoch. Zyberaj takisto obvinil Belehrad z pokusu o vytvorenie "tzv. humanitárnej krízy na severe Kosova, ohrozujúcej tamojšiu srbskú populáciu".

Srbsko nechce vyjednávať

Sever Kosova s tam žijúcimi početnými etnickými Srbmi je lojálny voči Srbsku a protestuje proti clám Prištiny, ktoré odrezali prísun tovaru zo Srbska do tohto regiónu. Belehrad tvrdí, že uvalenie 100-percentného cla na srbské výrobky viedlo na severe Kosova k nedostatku potravín a liekov. Priština však svojho suseda obviňuje z "umelého vytvárania" krízy, pričom tvrdenia o nedostatku zmienených položiek odmieta.

Zatiaľ čo činitelia z Prištiny takmer nikdy nenavštevujú Srbsko, predstavitelia z Belehradu, najmä tí, ktorí majú na starosť otázky Kosova, pravidelne podnikajú cesty za srbskými komunitami v tejto bývalej provincii. Kosovo nehodlá zrušiť colné tarify, pokiaľ Belehrad neuzná jeho suverenitu. Srbsko - na druhej strane - odmieta s Kosovom vyjednávať, pokiaľ nedôjde k zrušeniu cla. Oba štáty pritom potrebujú normalizáciu svojich vzájomných vzťahov, čo je podmienkou Európskej únie pre začiatok prístupových rokovaní.

Čítajte viac

Lajčák navštívil Kosovo, znepriatelené strany nabádal k dialógu