Od jeho smrti prešlo už 500 rokov. Pripomenuli si da Vinciho
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a jeho taliansky náprotivok Sergio Mattarella si spoločne pripomenuli 500 rokov od úmrtia talianskeho renesančného umelca a vynálezcu Leonarda da Vinciho.
"Puto medzi našimi krajinami a občanmi je nezničiteľné," povedal Macron po tom, ako obaja politici absolvovali obed v šľachtickom sídle Clos Lucé, kde da Vinci strávil posledné tri roky svojho života ako chránenec a oficiálny umelec francúzskeho kráľa Františka I. Hlavy štátov začali svoju návštevu neďalekého kráľovského paláca v meste Amboise, kde položili vence na da Vinciho hrob. Mesto na rieke Loire bolo prakticky úplne uzavreté pre obavy z protestov hnutia tzv. žltých viest. Doprava bola zastavená v okruhu piatich kilometrov a zvyčajne rušné reštaurácie a obchody boli zatvorené.
Obaja prezidenti neskôr zamierili do rozsiahleho paláca Chambord, ktorého ústredné dvojšpirálové poschodie je pripisované da Vincimu. Medzi hosťami podujatí bol taliansky architekt Renzo Piano, francúzsky astronaut Thomas Pesquet či francúzsky historik Stéphane Bern, čo odrážalo výnimočný rozsah da Vinciho záujmov. Leonardo si do paláca v Amboise priniesol tri svoje obľúbené maľby - Monu Lízu, Pannu Máriu s dieťaťom a svätou Annou, a Svätého Jána Krstiteľa. Všetky diela sú v súčasnosti v zbierkach parížskeho múzea Louvre. Leonardo dostal v paláci Amboise výsadu "prvého maliara, inžiniera a architekta kráľa".
Františkovi I., známemu ako "Kráľ Slnko 16. storočia", sa pripisujú zásluhy o to, že priniesol renesanciu do Francúzska, hoci proces pozývania architektov a umelcov z Florencie, Milána a Ríma začal už jeho predchodca Ľudovít XII. Taliansko v októbri prepožičia Louvru niekoľko ďalších diel od da Vinciho. Na svete existuje menej než 20 zachovaných da Vinciho malieb a Talianov irituje, že Louvre vlastní päť z nich, ako aj 22 kresieb. Da Vinci zomrel v paláci Clos Lucé 2. mája 1519 vo veku 67 rokov. Ako príčina smrti sa uvádza mozgová príhoda.
