Šebej o referendovom kvóre: Nehľadajme múdre rozhodnutia vo väčšine

Matovič: Zmena podnieti záujem občanov

Líder hnutia Igor Matovič tvrdí, že takáto zmena podnieti záujem občanov o účasť, pretože sa nebudú môcť spoliehať na to, že návrh nebude úspešný pre nízku účasť.

Ďalšia v poradí je novela zákona o výchove a vzdelávaní od Andreja Hrnčiara (klub Most-Híd) a Martina Poliačika (SaS). Novelou chcú umožniť, aby v Martine mohlo naďalej pôsobiť šesťročné gymnázium. To doteraz fungovalo na výnimku, ktoré mu ministerstvo školstva zrušilo. Predkladatelia argumentujú, že projekt je úspešný a treba preto hľadať cestu ako mu umožniť ďalšie fungovanie.

Členovia SaS Jozef Mihál a Lucia Nicholsonová budú obhajovať sprísnenie pravidiel pre poberanie sociálnych dávok. Navrhujú, aby štát poberateľom garantoval len úplné minimum v podobe jedného teplého jedla denne.

Základná dávka bez aktivity by tak mala namiesto súčasných 60,50 eura predstavovať 20 percent životného minima, teda 37,97 eura. Štát by mal však podľa liberálov zároveň odmeňovať aktivitu. Na programe je aj novela zákona o veterinárnej starostlivosti Jána Podmanického (Smer-SD), ktorý chce presnejšie špecifikovať podmienky pre chov šeliem.

Na úvod ôsmeho rokovacieho dňa tretej schôdze sa verejnosť dozvie výsledky série tajných volieb, ktoré poslanci absolvovali vo štvrtok večer. Snemovňa volila šéfa Úradu pre verejné obstarávanie, členov Súdnej rady SR, kandidátov na členov disciplinárnych senátov či kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií, uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov.

Martvoň: Po zrušení kvóra by bol parlament zbytočný

Slovensko nemôže byť súčasne zastupiteľskou parlamentnou demokraciou a mať aj silný inštitút referenda. "Pokiaľ sa rozhodneme, že pôjdeme cestou inštitútu referenda, tak potom je nám úplne zbytočný parlament alebo obecné mestské zastupiteľstvá," v rozprave k návrhu novely ústavy z dielne poslancov OĽaNO to dnes uviedol poslanec Smeru Anton Martvoň.

Martvoň návrhu vyčítal aj to, že zmena nespomína miestne referendá, kde by kvórum ostalo. Zrušenie kvóra by podľa neho navyše mohlo otvoriť dvere aj k návrhom extremistov.

Matovič uznáva, že voľby by mali byť primárnym nástrojom v parlamentnej demokracii, no nepáči sa mu, že majú nadradený charakter vo vzťahu k referendu. Voľba zákonodarcov si totiž nevyžaduje 50-percentnú účasť, kým referendum je bez splnenia tejto podmienky neplatné. Pripomenul pritom, že jediné úspešné referendum bolo o vstupe Slovenska do Európskej únie a aj to dokázalo prekonať kvórum len tesne. "Boli referendá, ktoré ak by prešli, tak by dokázali, že ľudia majú viacej rozumu, ako niektorí poslanci," poznamenal Matovič.

Podpredseda KDH Július Brocka považuje návrh obyčajných ľudí za zaujímavý, no v našich podmienkach je jeho realizácia podľa neho dosť komplikovaná a finančne náročná. Navrhol preto uvažovať napríklad o tom, či by nebolo vhodné rozdeliť referendum na tvrdšie a mäkšie. V prvom prípade by platilo kvórum a za jeho realizáciu by platil štát. Referendum s menej ako 50-percentnou účasťou by platil iniciátor.

Matovič špekulácie o vysokej finančnej náročnosti referenda odmieta. Pripomenul, že posledné takéto hlasovanie stálo zhruba sedem miliónov eur. Ak by však bolo platné referendum v roku 1998, keď sa hlasovalo o zákaze privatizácie šiestich strategických podnikov, mohlo Slovensko podľa neho ušetriť omnoho viac.

Šebej: Väčšina nie je múdra

Zámerom zrušiť kvórum nesledujú poslanci OĽaNO "zlý úmysel", vychádzajú však pritom z nesprávnych záverov. Poslanec Mostu-Híd František Šebej preto s návrhom zásadne nesúhlasí a pri hlasovaní ho nepodporí.

"Väčšina nie je múdra. Nikde v štatistickej väčšine sa neskrýva ani štipka múdrosti. Hľadať múdre rozhodnutia v štatistickej väčšine je hrubé nedorozumenie. Preto Spojené štáty na úrovni všetkých štátov USA žiadne referendum nepoznajú. Tento nápad zrušiť kvórum referenda nie je dobrý a mal by fatálne následky," zdôraznil dnes počas rokovania v pléne.

Laická verejnosť podľa neho nemá dostatočné znalosti na to, aby rozhodovala o niektorých parciálnych a zložitých otázkach. "Celkom som sa smial na referendách o Lisabonskej zmluve. Čítali ste ju? Ak v tejto snemovni z nás 150 je 15 takých, čo ten hrozný, zložitý, príšerný, nečitateľný text čítalo, tak si dám odrezať ruku," vyhlásil Šebej.

Proti zrušeniu kvóra v referende hovorí podľa neho aj historická skúsenosť Slovenska. Ideu prvého referenda v roku 1994 označil za "hrubý nezmysel a útok na zdravý rozum". Výsledky referenda v roku 1997 by v prípade, že by neexistovalo kvórum, podľa neho znamenali ohrozenie slovenského členstva v NATO a v roku 2000 by stačil jeden hlas, aby sa skrátilo volebné obdobie Národnej rady SR. "To by bolo také požehnanie? Mne sa zdá, že nie," poznamenal. Pripomenul aj riziko "tyranie väčšiny", ktoré parlament eliminuje.

Šebejovi oponoval Martin Chren zo SaS, ktorý odmietol úvahy o tom, že by široká verejnosť nebola dobre informovaná. Naopak, podľa neho každé rozhodnutie sa pružne odráža na verejnej mienke a ľudia majú široké spektrum informačných zdrojov. "Voliči sa chcú čím ďalej zapájať viac. A mám pocit, že by sme mali aspoň uvažovať o tom, ako vyjsť v ústrety tejto požiadavke," povedal.