Argentína vyzvala Britov na rokovania o budúcnosti Falklandských ostrovov
Argentínska prezidentka Cristina Kirchner vo štvrtok priamo na pôde OSN vyzvala Britov, aby si s ňou sadli za jeden stôl a rokovali o budúcnosti Falklandských ostrovov. Kirchnerová prišla s touto výzvou na rokovaní Výboru OSN pre dekolonizáciu, na ktorom sa objavila pomerne nečakane.
"Nežiadame nikoho, aby ste povedali 'Áno, Malvíny patria Argentíne," použila španielsky zaužívaný výraz pre toto územie vzdialené asi 450 kilometrov od argentínskeho pobrežia. "Nežiadame nič viac a nič menej, ako sadnúť si a rokovať," dodala.
Na zasadnutí výboru sa zúčastnil aj člen falklandského parlamentu Mike Summers, ktorý Kirchnerovej nepriamo adresoval pomerne ostré slová a Argentínu obvinil zo snahy "vymazať" súčasných obyvateľov ostrovov. Tí sa v drvivej väčšine odmietajú pripojiť k svojmu susedovi a radšej by zostali pod britskou správou. O tejto otázke budú môcť rozhodnúť v plánovanom referende, ktoré podporuje aj Londýn.
Briti aj Argentínčania si vo štvrtok pripomenuli 30. výročie ukončenia vojny o nezávislosť Falklandských ostrovov. Premiér David Cameron si v Londýne uctil pamiatku 255 britských vojakov, ktorí prišli pri konflikte o život. Ten si vyžiadal taktiež životy troch civilistov a 650 príslušníkov argentínskych ozbrojených síl. Falklandské ostrovy s približne 3000 obyvateľov ležia v Atlantickom oceáne 450 kilometrov od argentínskeho pobrežia.
Do roku 1811 boli pod španielskou správou a následne ich získala Argentína. V roku 1833 nad nimi prevzali kontrolu Briti. To však Argentína nikdy neuznala a 2. apríla 1982 ostrovy vojensky obsadila. Ešte v tom istom roku britská armáda Argentínčanov po krátkej vojne vyhnala. Narušené vzťahy medzi Londýnom a Buenos Aires sa úplne znormalizovali až v roku 1990, no Argentínčania sa nároku na Falklandy nikdy nevzdali.