Našli najhorší rok v dejinách, pre ľudí bol hotovým peklom
Pokiaľ by niekto túžil vedieť, ktorý rok bol tým najhorším v dejinách ľudstva a priniesol najväčšiu skazu, tak vedci prišli po rokoch skúmania s výsledkom - je to rok 536. Prečo?
Odpoveď priniesol ľadovec
Skupina odborníkov pod vedením historika Michaela McCormicka z Harvardovej univerzity vďaka analýzam vzoriek ľadovca zo švajčiarskych Álp potvrdila, že práve v roku 536 spôsobila silná erupcia sopky na Islande obrovský pokles teplôt, neúrodu, hladomor, hospodársku stagnáciu a epidémiu chorôb.
A team of researchers has suggested that the year 536 AD was the worst ever time for humankind. Here's the story of the year the sun dimmed and the world shivered https://t.co/rfOABoVRm6 pic.twitter.com/a1bJYCUtn4
— New Scientist (@newscientist) November 20, 2018
Odpoveď na to, ktorý rok bol v dejinách tým najničivejším annus horribilis, čiže strašným rokom, hľadali v minulosti mnohí historici, politici aj filozofi. Podľa McCormicka môžeme zodpovedne povedať, že to nebol ani rok 1349, keď v Európe vypukla veľká epidémia moru, ani rok 1918, keď epidémia španielskej chrípky zabila po celom svete 50 až 100 miliónov ľudí. Rok 536 totiž oba spomínané letopočty ľahko prekoná. Informoval o tom časopis Science Magazine.
Prečo nastalo obdobie temna?
"Bol to začiatok jedného z celkovo najhorších období, v ktorých sa človek mohol ocitnúť, ak nie úplne najhorší rok v dejinách," tvrdí historik. To, že v dejinách raného stredoveku sa od polovice šiesteho storočia hovorí o "temnom období", je známa vec. Vedci však nedávno s istotou určili, prečo nastalo toto ponuré obdobie.
A volcanic eruption, extended darkness, a cold summer, and a plague—the reasons why 536 may have been the worst year to live through: https://t.co/OP2LMXOtpa
— News from Science (@NewsfromScience) November 23, 2018
V roku 2013 odborníci vďaka vrtu odobrali zo švajčiarskeho ľadovca 72 metrov dlhý stĺpec ľadu, ktorý zrkadlí posledných 2000 rokov ľudských dejín. Pomocou laseru z neho dokážu rezať vzorky hrubé 120 mikrónov, čo je približne hrúbka ľudského vlasu, potom analyzujú ich zloženie. Prítomnosť rôznych chemických prvkov, prachu či prímesí dokáže povedať mnoho o klimatických podmienkach alebo o meteorologických udalostiach.
Vďaka analýzam dospeli odborníci k záveru, že v prvej polovici roku 536 vybuchla na Islande sopka a jej masívna erupcia zahalila celú severnú pologuľu na dlhé mesiace do splodín a dymu. Pretože oblaky neprepustili slnečné lúče, celá Európa, ale aj podstatná časť Ázie skutočne doslova potemneli a teploty v lete klesli k 1,5 až 2,5 stupňa Celzia. Na mnohých miestach aj cez leto nasnežilo.
536 was a terrible year for Earth - amazing detective story hidden in the Swiss Alp ice: https://t.co/AQhl5EVzXu @sciencemagazine pic.twitter.com/XverqYCKhi
— Chris Hadfield (@Cmdr_Hadfield) November 23, 2018
Hladomor, epidémia, ďalšie erupcie
Nízke teploty zničili kompletnú úrodu nielen v Európe, ale aj v Číne alebo Mezopotámii, čo viedlo k hladomoru. Naviac v rokoch 540 a 547 nasledovali ďalšie dve erupcie, ktoré situáciu znova zhoršili. V roku 541 k tomu vypukla epidémia takzvaného Justiniánskeho moru, ktorá zabila polovicu obyvateľov vtedajšej Byzantskej ríše.
Hospodárska stagnácia trvala takmer celé jedno storočie. Až okolo roku 640 našli glaciológovia, ktorých viedol profesor Paul Mayewski z univerzity v americkom Maine, vo vzorcoch ľadovca prímesy olova, čo podľa nich dokazuje rozšírené dolovanie a tavenie striebra. Práve to potom viedlo k väčšiemu bohatstvu a prosperite starého kontinentu.
