Korupcia môže spomaliť zotavovanie ekonomiky Európy

Politická a podnikateľská korupcia v Európe, najmä v regióne Stredozemného mora, môže ešte viac oslabiť ekonomicky zraniteľné krajiny, ktoré sa snažia prekonať hospodársku krízu EÚ a eurozóny. Napísala to vo svojej správe medzinárodná organizácia Transparency International (TI),

Transparency vo svoje dnes zverejnenej správe konštatovala, že hoci EÚ vníma samú seba ako jeden z najmenej skorumpovaných regiónov sveta, len niektoré  európske krajiny regulujú lobizmus alebo umožňujú svojim občanom bezproblémový prístup k informáciám. Dôsledkom toho je, že pretrváva kultúra podplácania a politická spolu s podnikateľskou elitou majú možnosť smerovať finančné zdroje podľa svojho záujmu.

"Krajiny so slabými protikorupčnými nástrojmi sú často tými, ktoré majú najväčší problém so svojím verejným dlhom," uviedol vedúci výskumného tímu TI Finn Heinrich, ktorý dohliadal na prípravu správy s názvom Peniaze, politika a moc: Korupčné riziká v Európe. TI hodnotila 25 krajín EÚ vrátane Slovenska.

Vďaka silnej občianskej spoločnosti, kontrolným orgánom, súdom a polícii sú Dánsko, Nórsko a Švédsko najlepšie chránené pred korupciou. V opačnej situácii sa podľa TI nachádzajú inštitúcie v Bulharsku a Rumunsku. Žiadna z 25 skúmaných krajín nemala zavedené v plnej miere kompletné protikorupčné mechanizmy.

Zo správy vyplýva, že 19 z 25 skúmaných krajín chýba regulácia lobingu, v čom zaostáva aj Slovensko. Až 12 krajín nemá finančný strop na politické dary, pričom anonymné príspevky je stále možné prijať v 13 štátoch. Kódexy správania poslancov chýbajú v 17 krajinách. Takýto zákon by podľa odporúčania TI malo prijať aj Slovensko, rovnako by malo posilniť alebo zaviesť obmedzenia týkajúce sa zamestnania poslancov v súkromnom sektore po tom, ako opustia parlament, čo potrebuje urobiť ešte ďalších 13 krajín.

Až v 20 krajinách existujú bariéry pre ľudí, ktorí chcú získať prístup k informáciám. V tejto oblasti Slovensko nebolo napomenuté.

Hodnotiaca správa TI Národný systém integrity spravovania na Slovensku bola predstavená verejnosti vo februári 2012. Slovenská republika má podľa nej na európske pomery štandardne nastavený protikorupčný právny rámec, nedostatkom je však implementácia pravidiel v praxi a slabé používanie nástrojov integrity. Medzi najslabšie inštitúcie vo verejnom sektore na Slovensku patria polícia, súdy, úrad prezidenta a zo špecializovaných inštitúcií Úrad pre verejné obstarávanie.

Transparency International vo svojej správe upozornila, že najrizikovejšou oblasťou, kde sa korupcia prejavuje, je privatizácia. Z tohto dôvodu nemusia podľa TI byť výnosy z očakávanej privatizácie v Grécku a Portugalsku dostatočné a môžu ohroziť splácanie dlhov a znižovanie deficitu.

"Vlády nemusia získať toľko peňazí z privatizácie ako by mali, pretože niektorí ľudia, napojení na predstaviteľov súkromného sektora, profitujú na úkor verejnosti," upozornil podľa agentúry Reuters vedúci výskumu Heinrich.
Ďalšie informácie: transparency.org, transparency.sk