Vzťahy v potravinárskom biznise má zlepšiť nový zákon agrorezortu
Obchodné vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi potravín budú férovejšie a vyváženejšie. Agrorezort pripravil návrh zákona o poctivých vzťahoch v obchode s potravinami, ktorý už absolvoval medzirezortné pripomienkové konanie.
Neprimerané podmienky
Na brífingu nové informácie uviedli šéfka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná a generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu MPRV SR Milan Lapšanský. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť na jar 2019. Podľa Lapšanského slov návrh zákona o poctivých vzťahoch v obchode s potravinami by mal vládny kabinet prerokovať ešte v októbri tohto roku, parlament by ho mal prerokovať na januárovej schôdzi, platiť by mal od 1. apríla budúceho roka a účinný pravdepodobne od 1. júla 2019.
"Neprimerané podmienky v obchodných vzťahoch sú dôsledkom zneužívania ekonomickej sily jedného z účastníkov obchodného vzťahu, väčšinou na úkor dodávateľa. Prejavujú sa najmä formou rôznych peňažných alebo nepeňažných plnení dodávateľa nad rámec dohodnutej kúpnej ceny. Sú to napríklad rôzne skryté zľavy, poplatky za letáky, jednostranne nevyvážené zmluvné vzťahy alebo platby za zaradenie do registra dodávateľov. Chceme tomu zabrániť a vytvoriť poctivejšie podmienky pre dodávateľov potravín, ktorí sú neraz obrazne povedané vykosťovaní," uviedla Matečná.
Faktor strachu
Podľa ministerky zneužívanie silnejšej pozície v obchodnom vzťahu má negatívny vplyv na poľnohospodárstvo, potravinárstvo a ohrozuje aj potravinovú suverenitu a sebestačnosť Slovenska. Pocítiť to môžu aj spotrebitelia, keďže dosť často prichádza k diskriminácii domácich dodávateľov. "Obchodné vzťahy sú výrazne deformované aj tzv. faktorom strachu, ktorý spôsobuje, že strana so slabšou rokovacou pozíciou neuplatní v plnej miere svoje práva. Z obavy pred ohrozením obchodných vzťahov radšej dodávateľ pristúpi na často jednostranne nevýhodné podmienky," poznamenala.
"Aktuálne platný zákon je zastaraný a nevie riešiť množstvo kreatívnych nápadov, ktoré v potravinovom obchode vznikajú. V praxi stačí, že odberateľ len formálne službu pomenuje iným názvom a už nič neporušil. Napríklad zákon zakazuje spoplatnenie spotrebiteľského prieskumu, ale ak ho obchodník nazve počítačové spracovanie údajov, to už žiaľ sankcionovať nemôžeme," vysvetlil Lapšanský. Navrhovaná právna úprava rozširuje výpočet skutkových podstát a zavádza tiež tzv. generálnu klauzulu, ktorej porušenie bude sankcionovateľné.
Nové hranice pokút
Podčiarkol, že zákon skracuje splatnosti faktúr pre dodávateľov potravín zo 45 dní na 30 dní od dodania a pri vybraných potravinách, najmä pekárenských výrobkoch, dokonca na 15 dní. Cieľom je zvýšenie likvidity a zlepšenie cashflow dodávateľov potravín. Po novom bude podľa neho možné predkladať podnety na neprimerané podmienky už aj anonymne. V súčasnosti totiž subjekt, ktorý je poškodený, nie je vo väčšine prípadov ochotný toto konanie ministerstvu oznámiť a dodať k nemu podklady. Je totiž často na porušiteľovi ekonomický závislý a obáva sa tzv. vylistovania zo zoznamu dodávateľov.
Nové hranice poriadkových pokút budú pre fyzické osoby nepodnikateľov 3.000 eur, pre fyzické osoby podnikateľov 10.000 eur a pre právnické osoby 100.000 eur. Doteraz podľa Lapšanského stačilo, aby kontrolovaný odmietol akúkoľvek súčinnosť, nepredložil žiadne dokumenty a mohol dostať pokutu 650 eur a v prípade opakovaného porušenia maximálne 6500 eur. Nová právna úprava umožní ukladať poriadkové pokuty až do výšky 100.000 eur aj opakovane.
Novinkou zákona bude možnosť pre odberateľov a dodávateľov za účasti ministerstva riešiť svoje problémy, ktoré v obchodných vzťahoch vznikajú. Mechanizmus mediácie by sa mal využívať najmä na prekonávanie tzv. potravinových kríz. V medzirezortnom pripomienkovom konaní podľa MPRV k návrhu zákona prišlo 434 pripomienok, z čoho viac ako polovica od obchodníkov.